20.7.2023 11:02:50
Navštívil nás čitateľ z Toronta: Na Podbrezovú spomínam rád

Podbrezovan sa prostredníctvom internetu dostáva do rôznych končín celého sveta a tak sa od roku 1997 týmto spôsobom rozširujú rady našich priaznivcov. Medzi dlhoročných pravidelných čitateľov dvojtýždenníka patrí Ján Kučerák, žijúci štyridsaťdva rokov v Toronte. Počas uplynulých rokov prispel do nášho firemného periodika niekoľkými článkami a vždy bolo z nich cítiť túžbu navštíviť miesta, kde kedysi na začiatku svojho produktívneho veku pracoval - podbrezovské železiarne.

Tá návšteva sa uskutočnila 12. októbra 2010 a pán Kučerák prišiel aj s manželkou. Privítala ich členka predstavenstva a personálna riaditeľka Ing. Mária Niklová, ktorá ich potešila venovaním najnovšej publikácie, vydanej pri príležitosti 170. výročia založenia železiarní. Prezreli si areál nového závodu, v sprievode Ing. Tomáša Kvačkaja, technológa, sa zastavili vo valcovni bezšvíkových rúr a pozreli si v starom závode miesta, kde kedysi stála rúrovňa. Tu si náš hosť zaspomínal na časy, kedy pracoval vo vtedajších Švermovych železiarňach.
S manželkou v hutníckom múzeu

Starú rúrovňu mám stále v očiach
Svoju návštevu zavŕšili prehliadkou Hutníckeho múzea ŽP a pri rozlúčke sa s nami Ján Kučerák podelil o svoje dojmy:


- Svoj jediný kontakt so Slovenskom udržiavam cez Podbrezovan. Vždy si ho prečítam celý, pozerám každú jednu fotografiu a túžil som túto fabriku vidieť. Starú rúrovňu mám stále v očiach. V roku 1951 som robil v Podbrezovej a každé ráno som prechádzal cez rúrovňu do mechanickej dielne a potom do konštrukčnej kancelárie. Ešte dnes mám pred očami scénu, ako vybieha rúra a už tam stoja dvaja robotníci


s kliešťami, aby ju uchopili z obidvoch strán. Hoci sme valcovňu bezšvíkových rúr navštívili len okrajovo, stačilo na to, aby som videl, že tá dnešná technológia je úplne iná a ja mám z toho veľmi dobrý pocit.
Väčšinu svojho života žijem v Kanade a stále spomínam na Slovensko. Prežil som veľa zlého, ale rád spomínam na to dobré. Podbrezovské železiarne patria do etapy môjho života spájajúcej sa s peknými spomienkami a preto som veľmi rád, že som ich mohol navštíviť. Roky čítam Podbrezovan a mám presný obraz aj o pánovi Sotákovi. Pokladám ho za mimoriadneho človeka. Som ekonóm a sledujem čo sa robí v oceliarstve. Je obdivuhodné, ako napredujú Železiarne Podbrezová, obdivujem sociálnu politiku, obdivujem, že máte svoje gymnázium, že sa staráte o kultúrne dedičstvo. Je evidentné, že Horehronie by nemohlo bez železiarní existovať. Voľakedy, pri spomienkach na buchot rúr v starej rúrovni, som to prirovnal k búchaniu srdca Horehronia a teší ma, že železiarne tým srdcom zostali dodnes.

Tá dnešná technológia je úplne iná



Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová