20.7.2023 11:02:50
Podeľte sa aj vy s nami o svoje zážitky z dovolenky: Je to najkrajšia európska krajina

O svojich zážitkoch z vlaňajšej dovolenky v Nórsku sa s nami podelil Ing. Michal Weiss, z dcérskej spoločnosti ŽP VVC s.r.o.:

- Šesťčlenná partia kamarátov sme si za cieľ našej dvojtýždňovej dovolenky
zvolili Nórsko. Keďže Škandinávia je veľmi špecifickou turistickou destináciou, vybrať sa tam na „vlastnú päsť“ je dosť odvážne. Ak chcete cestovať týmto smerom bez agentúry, ktorá vám všetko zabezpečí, nevyhnutne musíte získať o tejto krajine čo najviac informácií a stanoviť trasu vopred. Ja som už Nórsko navštívil predtým a tak som sa podujal na naplánovanie trasy. Hoci táto severská krajina nepatrí do Európskej únie, nie je potrebné vybavovať pred vstupom do Nórska nijaké povolenia, dokonca pri prechode sme nepotrebovali ani pas. Vybalení stanmi, osobnými potrebami, potravinami..., sme nasadli do dvoch áut a vydali sa na cestu.

Na Bakka Nossi sa nám naskytol nádherný pohľad na Naeroyfjord, z výšky 1300 metrov

Smerovali sme cez Poľsko, Nemecko, do prístavu Sassnitz, odkiaľ sme sa preplavili trajektom do švédskeho prístavu Trelleborg. Pokračovali sme diaľnicou na Oslo. Hlavné mesto Nórska nebolo cieľom našej zastávky, obišli sme ho juhozápadne a utáborili sa neďaleko Stavangeru, v blízkosti nádherného jazierka Fidjeland.
Ráno sme vyrazili do Stavangeru.Vystúpili sme na Preikestolen, kolmo týčiacu sa stenu nad Lysefjordom dosahujúcu šesťsto metrovú výšku. Ďalšou našou zastávkou bol vodopád Lãtefoss.
Nasledujúce tri dni nás sprevádzal kamarát žijúci v Nórsku, s ktorým sme boli na ľadovci, absolvovali sme krásne túry, jednou bola asi šesťhodinová na Bakka Nossi, kde sa nám naskytol nádherný výhľad na Naeroyfjord z výšky 1300 metrov.

Nasledujúci deň sme navštívili národný park Jotunheimen. Je to jedna z popredných oblastí Nórska stvorená pre rybolov a vysokohorskú turistiku, ktorá má rozlohu 4 000 km štvorcových.
Našim cieľom bolo prejsť národným parkom a ubytovať sa čo najbližšie ku Galdhopiggenu, nielen najvyššiemu vrcholu Nórska, ale aj jednému z najväčších v severnej Európe, ktorý má 2 489 m. Náš výstup na Galdhopiggen znepríjemnilo zlé počasie. Sprevádzala nás veľmi hustá hmla, no aj napriek tomu sme dvaja z partie vystúpili na vrchol. A bol to veľmi dobrý pocit.
Preikestolen sa kolmo týči nad Lysefjordom

Čakanie na východ Slnka - Lofoty
Pokračovali sme do dedinky Lom, kde sme si prezreli drevený kostol, jeden z najväčších zrubových kostolov v Nórsku. Pokračovali sme ku Geirangerfjordu.
Nórske fjordy sú skutočnou prezentáciou očarujúcej prírody.
Niektoré zasahujú aj dvesto kilometrov do vnútrozemia a poskytujú pohľad na neuveriteľne tvarované vodopády, nádherné rybárske osady, romantické kostolíky odrážajúce sa na hladine.
Jedným z mnohých, ale bezkonkurenčných, je Geirangerfjord.

Toto je turistická oblasť, do ktorej plávajú obrovské výletné lode, je tam vybudovaných množstvo hotelov a podľa štatistík ide o jedno z naobľúbenejších miest, ktoré si vyberajú turisti pri návšteve Nórska. Smerom na Andalsnes si pozeráme krkolomnú „cestu Trollov“ Trolstigen, známu svojimi jedenástimi serpentínami. Na vrchole je výhliadka, z ktorej možno pozorovať pohyb motorových vozidiel. Nasleduje jedna z najkrajších ciest na svete Atlanterhavsveien – (Atlantická cesta), vedúca medzi Kristiansundom a mestom Molde.
V mestečku Trondheim sa nám naskytol nádherný pohľad na malebné námestie a najsevernejšie postavenú gotickú katedrálu na svete, ktorá je celá z kameňa.
Z Trondheimu smerujeme na Lofoty. Cestou sa zastavujeme v Mo i Rane, kde sídli jediný hutnícky podnik v Nórsku.
Artickou diaľnicou pokračujeme na Lofoty. Cesta za Severný polárny kruh nám trvala dva dni. Prešli sme okolo Narviku, mesta, známeho ako najsevernejšieho na európskej pevnine, kde vedie železničná trať. Volajú ho „Hitlerovým mestom“, keďže sa tu viedli boje nemeckej armády o strategickú železnicu a prístav. Narvik je významným obchodným prístavom.
Trajektom sa presúvame smerom na ostrovy Lofoty, ktoré sa tiahnu do tristo kilometrov od Polárneho kruhu. Ležia v rovnakých zemepisných šírkach ako Aljaška, Golfský prúd však zabezpečuje ich miernu klímu a tak prístavy nezamŕzajú. Počasie je tu veľmi premenlivé. My sme sa ocitli na ostrovoch v čase tzv. polnočného Slnka, ktoré v tom čase vôbec nezapadá. Celé dni a noci bez zotmenia, teploty podobné ako v strednej Európe, poskytujú v tomto čase turistom nadštandardné podmienky.
Naskytá sa nám nezabudnuteľný pohľad. Nádherná scenéria strmo čnejúcich brál vystupujúcich z mora, typicky lofotské sídla s červenými rybárskymi domčekmi a my máme pocit, že to, čo vidíme, pripomína Alpy, akoby ponorené do vody. Priamo z mora vyčnievajú strmé horské hrebene so štítmi neskutočných tvarov.Na útesoch hniezdi množstvo morských druhov vtákov, nad hladinou krúžia orly skalné i morské.
Z trajektu vystupujeme v rybárskej dedinke Lodingene a ideme do Svolvaeru. Lofotské ostrovy tvorí sedem hlavných a mnoho ďalších drobných ostrovčekov. Turisti majú možnosť putovať medzi jednotlivými ostrovmi, ktoré sú pospájané mostami a tunelmi.
Prvý deň nám prialo aj počasie. Okolo polnoci sme sa vybrali na nočnú túru. Vyšli sme na jeden z kopcov a čakali na východ Slnka. O piatej sme zišli dolu a okolo ôsmej už bolo zamračené a už sme Slnko nevideli. Neovplyvnilo to však naše plány, prešli sme si celú trasu až na koniec, na ostrov Moskeesoya, do dedinky so zaujímavým, azda najkratším názvom na svete - Å.
Zo súostrovia Lofoty sme trajektom prešli na pevninu, dva dni sme sa presúvali do hlavného mesta Nórska Oslo, kde sme neobišli Vigeland park, nazvaný podľa sochára Gustava Vigelanda, označovaný za oázu pokoja, v ktorom sa nachádza dvestodvanásť súsoší a sôch s vyše šesťsto postavami.
To bola posledná zastávka nášho putovania po najkrajšej krajine Európy, kde je príroda dominantná, nepoškvrnená a poskytuje skvelú turistiku nielen v krásnom, ale aj čistom prostredí. Tu si na svoje prichádza každý. Či sú to bežní turisti alebo špičkoví športovci, vodáci a najmä rybári. Krásu tejto krajiny síce možno obdivovať aj prostredníctvom filmov a fotografií, nič však nenahradí osobnú skúsenosť.

Mestečko Trondheim





Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová