Slovensko je jednou z tridsiatich krajín Európy, ktoré budú participovať na celoeurópskom projekte EHES (Europe health examination survey) - čo je vlastne vyšetrovanie zdravotného stavu európskeho obyvateľstva. Organizačným zabezpečením samotného projektu, ale hlavne jeho pilotnej štúdie (HES), do ktorej sa prihlásilo štrnásť európskych krajín - medzi nimi i SR, sa zaoberali odborníci koncom januára v Luxemburgu. „Európska komisia rozhodla, že je potrebné zjednotiť metodiku a zbieranie údajov o zdravotnom stave obyvateľstva v jednotlivých európskych krajinách, aby údaje boli porovnateľné a mali prislúchajúcu vypovedaciu hodnotu. Slovensko na tomto odbornom fóre prezentovalo spolu s ostatnými krajinami, ktoré sa zúčastnia na pilotnej štúdii, aké vyšetrenia plánujeme realizovať a ako budeme vyberať respondentov. My sa na vzorke dvesto respondentov sústredíme na vyšetrenia tlaku krvi, cholesterolu, tukov a glukózy v krvi, ako aj na merania váhy, výšky, obvodu pása a bokov“, uviedla účastníčka tohto celoeurópskeho stretnutia Mgr. Katarína Francisciová z odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ. Dodala, že, koordinátorkou projektu EHES, aj jeho pilotnej štúdie na Slovensku, je vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová. V SR sa pilotná štúdia bude realizovať v lete tohto roku a jej celkové výsledky za zúčastnených štrnásť krajín by mali byť spracované v rokoch 2011 – 2012. Až potom bude pristúpené k plánovaniu národnej štúdie HES, v ktorej bude potrebné vyšetriť v rámci projektu EHES v každej z tridsať zapojených európskych krajín až štyritisíc respondentov. Celý projekt v Európe bude koordinovať novovzniknuté referenčné centrum v Helsinkách, ktorého úlohou bude zabezpečenie spolupráce medzi krajinami, štandardizácia meraní, pomoc pri príprave národných plánov na pilotnú štúdiu, monitorovanie kvality štúdie, či organizácia stretnutí. Už tento mesiac sa v Ríme stretnú na odbornom tréningu národní experti na pilotnú štúdiu, ako aj na prípravu národných plánov HES. Viete, že...? Lúštenie krížoviek, čítanie alebo hranie kariet u pacientov trpiacich demenciou môže spomaľovať rýchlu stratu pamäte, typickú pre demenciu? Vyplýva to zo štúdie amerických vedcov z vysokej školy medicíny A. Einsteina v New Yorku. Päť rokov sledovali 488 ľudí od 75 do 85 rokov. Nazačiatku výskumu nikto z nich netrpel demenciou, behom experimentu sa rozvinula u 101 z nich. Skúmaní jedinci na začiatku uviedli, ako často sa venujú šestici voľnočasových aktivít namáhajúcich mozog – čítaniu, písaniu, lúšteniu krížoviek, hraniu stolných a kartových hier, diskusiám v skupine a hre na hudobný nástroj. Ak sa niektorou z týchto aktivít zaoberali každý deň, dostali sedem bodov, ak to bolo niekoľkokrát v týždni, dostali štyri body a ak len jeden krát za týždeň, dostali jeden bod. Ľudia, ktorí neskoršie trpeli demenciou, mali v priemere sedem bodov. To znamená, že sa spravidla každý deň venovali jednej zo spomenutých činností. Vedci sa však zamerali na obdobie, keď sa u nich strata pamäte zrýchľovala a zistili, že za každou ďalšou činnosťou, ktorej sa sledovaný pacient venoval, sa u neho rýchly nástup zábudlivosti oddialil o 0,18 roka. Charles Hal, jeden z výskumníkov hovorí, že činnosti ako čítanie, lúštenie krížoviek alebo hra na hudobný nástroj zrejme pomáhajú udržiavať vitalitu mozgu. Podotkol však, že je potrebné naďalej skúmať, či to, že sa ľudia budú viacej zapájať do týchto činností, môže vzniku demencie predísť alebo jej rozvoj oneskoriť. (in)

Autor (zdroj): RUVZ Banská Bystrica