Cesta k budovaniu svetovej povesti

Akciová spoločnosť ŽĎAS, ktorá dnes patrí k najvýznamnejším strojárskym firmám v Českej republike, bola založená v roku 1951. Tomuto okamžiku však predchádzala dlhá cesta, na ktorú vykročili v hlbokej histórii.

Nakoľko je možné vystavať novú firmu na základe dlhodobej tradície železiarstva na Vysočine, dokazovala skutočnosť, že veľká väčšina odborníkov, ktorí ju uvádzali do života, a to ako v robotníckych, tak predovšetkým v technických a riadiacich profesiách, postupne prichádzala z iných priemyselných oblastí bývalého Československa a predávala svoje skúsenosti novým generáciám súčasných „žďasákov“.
Mesto Žďár nad Sázavou malo v predvojnovom období okolo tritisíc obyvateľov, ktorí – rovnako ako celý chudobný kraj na Vysočine – potrebovali určitú priemyselnú injekciu, ktorá by zabezpečila obyvateľom pracovné a životné podmienky a možnosť využiť snáď posledný potenciál, ktorý v sebe tradícia výroby železa zanechala.
V druhej polovici roka 1947 bol prerokovaný štátny plán priemyselnej obnovy a rozvoja Československa, ktorého jedným z bodov bolo i premiestnenie vtedajšej zlievárne a strojárne Storek-Urks z Brna do inej lokality. Postupne bol tento projekt konkretizovaný a pozornosť sa sústredila na tri základne zdroje – vodu, elektrinu a blízkosť železnice. Uvedenými zdrojmi disponovala oblasť Žďáru nad Sázavou. Bolo by veľmi zjednodušené tvrdiť, že dané podmienky stačili k rozhodnutiu o vybudovaní veľkého podniku, avšak iste patrili k prvotným podnetom.
S výstavbou závodu, s prvým názvom Slévárny a strojírny Bohumíra Šmerala, sa začalo 1. decembra 1947. Vplyvom doby ju začala brigáda učiteľov, ktorí kopali základy pre pätky nosníkov dnešnej haly 9. Toto pionierske nadšenie bolo len sprievodným javom výstavby, hlavné slovo pri jej realizácii mali samozrejme odborníci. Investorom nového závodu sa stal vtedajší národný podnik SBSS s prvým podnikovým riaditeľom Karlem Antoníčkem. Akonáhle sa začalo s realizáciou investičných akcií, bolo zriadené samostatné pracovisko - v historicky zaujímavom dátume 28. október 1948 prešiel z Brna do Žďáru Ing. Arnošt Gottwald, aby spolu s ďalšími spolupracovníkmi odštartovali nábor nových zamestnancov. Postupne boli získavaní predovšetkým pre stavebné práce, a to hlavne z radov poľnohospodárskych a priemyselných robotníkov tohto regiónu. Postupne však bolo potrebné získať odborníkov na strojársku výrobu, ktorí by sa nielen podieľali na vlastnej výrobe, ale predovšetkým by učili a zaučovali nových zamestnancov.
Intenzívne pokračovali práce pri výstavbe jednotlivých hál, predovšetkým železných konštrukcií prvých troch lodí haly 9 – oceliarne. Hala bolo do Ždáru privezená z rakúskeho Linca ako vojnová korisť, pôvodne určená k výstavbe nového závodu pre Voest Alpine. Dodané boli elektrické oblúkové pece a všetko bolo pripravené k otvoreniu výroby v novom metalurgicko-strojárskom komplexe, ktorý prevzal meno Žďárske strojárne a zlievárne, v skratke ŽDAS.
Postupne, z pôvodne malého projektu, sa problematika nového podniku úplne preniesla na pôdu ministerstva ťažkého strojárstva, s riadením v pôsobnosti vtedajšieho ministra Gustava Klimenta, ktorý 15. apríla 1952 menoval nového podnikového riaditeľa, Františka Živného. Základnými podmienkami rastu nového podniku bola nielen jeho výstavba, ale aj prioritné obsadzovanie pracovnými silami v zodpovedajúcom počte a kvalifikácii.
Výroba bola spustená 28. augusta 1951 vytavením prvých ton ocele v oblúkových peciach a odliatím tradičného zvonu, za prítomnosti ministra Klimenta a za účasti širokej verejnosti. Týmto aktom sa začala výroba v novom podniku, ktorý mal v danej dobe už viac než tisíc zamestnancov, no ich počet neustále narastal. Dochádzalo však k ďalšiemu javu, ktorý súvisel s výrobou. Vlastný výrobný program bol od začiatku zameraný na tri základné odbory – výrobu metalurgických komponentov, tzn. odliatkov a výkovkov, v strojárenskej oblasti bol zameraný na výrobu tvárniacich strojov a zariadení pre valcovne. Predovšetkým strojárske obory boli zamerané na dodávky investičného charakteru, tzn. kusovú produkciu s vysokým objemom odbornej technickej a konštruktérskej práce. Vyžadovalo si to popri výrobných robotníkoch a technikoch, enormné navýšenie práve týchto konštrukčných a projekčných profesií. Odborné pracovné sily nebolo možné získať v Žďársku, a tak dochádzalo k ich prílivu predovšetkým z oblastí s vysokou koncentráciou priemyselnej výroby, z oblastí Ostravy, Plzne a ďalších regiónov. Ďalším zdrojom boli absolventi technických škôl a univerzít, ktorí prichádzali do Žďáru na umiestenky a stali sa v priebehu krátkeho obdobia novým hnacím prvkom, vedúcim k rozvoju a technickej prosperite podniku.

Po otvorení výroby metalurgie bola v roku 1953 v novootvorených strojárskych halách spustená výroba prvých vretenových kovacích lisov, vtedy podľa dokumentácie firmy Škoda Plzeň. Ale už v roku 1956 bol dokončený vývoj a začalo sa s výrobou mechanických lisov vlastnej konštrukcie, priebežne sa rozvíjala príprava na novú produkciu v ďalšom z nosných odborov – zariadení určených pre valcovne. Historicky podmienená bola prvá dodávka spojenej valcovacej trate na sochory, ktorá bola určená v roku 1955 do Čerepovca, v bývalom ZSSR. Tým sa začala rozsiahla etapa v živote firmy ŽĎAS, a.s., nakoľko behom nasledujúcich štyroch desiatok rokov bolo dodaných dvadsať kompletných rozsiahlych valcovacích súborov do celého sveta. Veľký a relatívne úspešný podnik zúročil svoju perspektívu v roku 1963, kedy sa začalo vyrábať v najväčšej hale číslo 5. Stavba patrila v tej dobe k najväčším v strednej Európe a umožňovala výrobu aj tých najväčších strojárskych komponentov. Od začiatku výroby sa ŽĎAS pravidelne zúčastňoval všetkých ročníkov Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Brne. A práve schopnosti jeho konštruktérov a vývojárov boli na veľtrhu oceňované ziskom zlatých medailí. Zatiaľ čo prvá bola firme odovzdaná v roku 1966 - za vretenový lis LVH 1000, poslednú – 21. zlatú medailu – získali v roku 2009 za exponát Hydraulické nožnice na šrot CNS 700 SM.
Rok 1975 bol inžiniersky významným z pohľadu zavedenia strojného programovania NC strojov a otvorením prevádzky strednej profilovej trate 450 v Novokuzněku, s plánovanou produkciou 1 milión ton vývalkov za rok. O štyri roky neskôr bol vyrobený prvý postupový automat radu TP, ktorý odštartoval výrobu celého nového radu tvárniacich strojov. Pre zaujímavosť uvádzam, že celkovo bolo vyrobených 17 kusov postupových automatov.
V roku 1981 sa začalo s výrobou v najmodernejšej valcovni profilov v Českej republike - Novej huty v Ostrave, aby v oblasti zariadení valcovní vyvrcholila produkcia v tomto odbore v roku 1990 – začatím montáže valcovne SPT 500 v indickom Visakhapatnamu. ŽĎAS v roku 1985 v oblasti technického vývoja podstatne predbehol svoju dobu - v konštrukcii a výrobe tvárniaceho centra na výrobu tvaroviek. Táto nová, progresívna technológia tvárnenia v elastickom prostredí je dnes rozšírená po celom svete.
V oblasti metalurgie bola v roku 2009 vyrobená 3 - miliónta tona ocele, a tak je dnes možné bez nadsadenia povedať, že metalurgia a.s. ŽĎAS patrí k najmodernejším prevádzkarňam svojho druhu v Európe. Samozrejme, že by sa dal nájsť dlhý rad rovnako významných projektov a termínov, otvorenia výroby či uvedenia zariadení do prevádzky, ale uvedené príklady slúžia iba k tomu, aby pripomenuli významný a nezanedbateľný podiel konštruktérov, vývojových pracovníkov a technikov na celom procese, ako aj na minulej i súčasnej prosperite najvýznamnejšieho strojárskeho závodu na Vysočine.





Autor (zdroj): Stanislav Růžička