Aj posledné dni druhého turnusu detského tábora v Repišti si 66 našich detí užívalo naplno. Všade smiech a dobrá nálada. Od rozlúčky ich delili už len dva dni a preto bola na mieste otázka:
Ak by ste mali možnosť, šli by ste do Repišťa znova? Prečo?

Vanessa Vangová, Brezno - Určite by som šla znova, je tu veľká zábava. Páčia sa mi najmä vodné hry a športové aktivity. Aj dobre varia a najlepšie boli dukátové buchtičky.

Sára Soliarová, Brezno - Šla by som preto, lebo je tu zábava, vždy chodíme na kúpalisko, máme vodné hry, športové hry, chodíme do lesa. Mám tu veľa dobrých kamarátov, sú tu aj diskotéky.

Martin Bubelíny, Brezno - Nerozmýšľal by som ani chvíľu. Je tu perfektne, dobrá zábava. Páči sa mi tu všetko, ale najviac vodné hry.

Kristína BubelínYová, Valaská - Určite by som šla. A čo sa mi páčilo najviac? Že som si tu našla mnoho nových kamarátov, zabavila som sa a mala som sa výborne.

Ema Choutková, Brezno - Bez váhania. A prečo? Je tu zábava, mám veľa nových kamarátov, strava bola dobrá, niektoré jedlá boli fajné, chutil mi rožok s lekvárom, ale najlepšie boli rezne.

Robert Schmidt, Brezno - Áno lebo je tu zábava, lebo tu boli nočné hry, našiel som si množstvo kamarátov aj kamarátok, veľa sme chodili do lesa a varili výborné dukátové buchtičky, skoro ako maminka.

Simona Majchútová, Valaská, - Keby som mala ísť hneď, asi by som nešla, lebo už mi je smutno za domovom, ale o rok určite. Je tu veľmi dobre. Páčili sa mi vedúci, hry čo sme robili, kamošiek aj kamošov mám tu veľa. Páčili sa mi túry, k dvojkrížu sme kráčali dosť dlho a to sa mi páčilo, aj nočné túry.

Vyjadrenia opýtaných hovoria za všetko. Tento tábor sa opäť vydaril, splnil poslanie. Ladislav Moško, vedúci tábora, alias „Veľký brat“ konštatoval: „Túto činnosť s deťmi robím už vyše dvadsať rokov a na základe svojich poznatkov musím žiaľ konštatovať, že fyzická zdatnosť detí postupne klesá. Je alarmujúce, ako pribúda detí, na ktorých vidieť, že voľný čas trávia pri počítači, resp. pri televízore a nestretávajú sa s kamarátmi. Do nášho tábora chodia deti z celého Slovenska a keď porovnávam, vaše sú na tom omnoho lepšie ako tie z veľkomiest.

Vidieť, že predsa len žijú v horskom prostredí a majú toho pohybu viac, sú fyzicky zdatnejšie. O ich vzťahu k prírode svedčí aj prístup k jej ochrane. Za aktivity, ktorými prispeli k zveľadeniu nášho okolia ďakujem najmä deviatim z nich: Denisovi Grossovi, Norbertovi Václavíkovi, Borisovi Nátherovi, Erikovi Brzkovi, Silvestrovi Budajovi, Nine Husenicovej, Eme Choutkovej a Lucii Turňovej.