Z analýzy dlhodobého sledovania výskytu rotavírusových nákaz na Slovensku je zrejmý trvalo vzostupný trend. Kým v roku 2001 odborníci zaznamenali len 35 prípadov ochorení a chorobnosť predstavovala 0,65 na 100 tisíc obyvateľov, v roku 2005 – po výraznom, zlepšení diagnostických podmienok, to bolo už 255 prípadov, čo predstavovalo chorobnosť 4,7 na 100 tisíc obyvateľov. Vlani sa už chorobnosť vyšplhala až na hodnotu 62,14 na 100 tisíc obyvateľov, čo predstavovalo 2342 prípadov. „Za závažný považujeme fakt pozorovaný v celom svete, že chorobnosť 0-ročných detí prevyšuje celkovú chorobnosť takmer 26 - krát a chorobnosť 1-5 ročných detí bezmála 12 - krát. Epidemiologická situácia v neukončenom roku 2011 je ešte závažnejšia. Do 30. septembra tohto roku sme zaznamenali už 3371 prípadov ochorení, z toho u detí do jedného roka sa chorobnosť vyšplhala na 1220 a u 1-5 ročných detí na 828,5 prípadov na 100 tisíc detí tejto vekovej skupiny. Pri tom si treba uvedomiť, že tieto čísla hovoria len o prípadoch, keď rodičia navštívili lekára, dieťa bolo prevažne hospitalizované a počas hospitalizácie mu lekári odobrali stolicu na virologické vyšetrenie. Preto je zrejmé, že skutočný výskyt rotavírusových infekcií je významne vyšší. V porovnaní s ostatnými krajmi na Slovensku je v Banskobystrickom kraji výskyt týchto ochorení najnižší,“ uviedla vedúca Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová. Rotavírusy patria celosvetovo k najčastejším pôvodcom akútnych hnačkových ochorení u detí do piatich rokov veku, a to až v 40 percentách. V priebehu prvých piatich rokov života prekoná rotavírusovú infekciu aspoň jedenkrát takmer každé dieťa. Na rotavírusovú gastroenteritídu umierajú deti z rozvojových krajín, kde je nízka zdravotná starostlivosť, ale závažné klinické priebehy sa zaznamenávajú aj v rozvinutých krajinách, kde však k úmrtiam dochádza len občas. Rotavírusová infekcia sa prejavuje predovšetkým vodnatou hnačkou, pocitom na zvracanie i samotným zvracaním, ktoré vedú k rýchlemu odvodneniu organizmu a k rozvoju teploty. Komplikácie sa prejavujú ťažkými následkami dehydratácie, možnosťou rozvoja epileptického záchvatu, prípadne zápalom mozgu. Závažnosť príznakov je závislá najmä od veku dieťaťa, najťažšie stavy pozorujú lekári vo veku troch až 24 mesiacov. „U starších detí a dospelých dochádza často k bezpríznakovej infekcii. K prenosu dochádza najmä priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamym kontaktom pri styku s kontaminovanými predmetmi. Rotavírus je veľmi odolný voči vonkajším podmienkam, preto sa v prostredí udržuje veľmi dlho a len ťažko sa toto prostredie dekontaminuje. Nákaza sa môž preniesť aj vzduchom, vodou sa šírenie zatiaľ nepotvrdilo. Dobré podmienky pre šírenie nákazy sa vytvárajú v prostredí, kde dochádza k nahromadeniu neimúnnych detí, to znamená takých, ktoré túto nákazu ešte neprekonali,“ približuje spôsoby nákazy MUDr. Avdičová. Za veľmi dôležité považuje, že ochoreniu sa dá predísť očkovaním. Je možné odporúčať ho rodičom a podať vakcínu deťom na ich žiadosť, teda aj rodič sa sám môže uchádzať o toto očkovanie aktívne, ak chce chrániť svoje dieťa proti spomínanej nákaze. „Očkovanie je jednoduché, vakcína sa podáva orálnou cestou, t.j. na lyžičke, s čím väčšina detí nemá problém. Odporúčaný vek pre očkovanie je od 6 týždňov dvomi alebo tromi dávkami podľa toho ktorú z dvoch vakcín dostupných na našom trhu si rodič na základe odporúčania pediatra vyberie. Avšak očkovanie proti rotavírusovým infekciám chráni len proti nim a nie proti hnačkám spôsobeným inými vírusmi alebo baktériami,“ zdôrazňuje na záver MUDr. Avdičová.

Autor (zdroj): M. Tolnayová, RÚVZ