Kým v roku 1990 vykonávalo na Slovensku rizikové práce približne 220 tisíc ľudí, čo predstavovalo 10 percent, dnes jej to niečo málo nad 100 tisíc, teda päť percent ekonomicky činného obyvateľstva. Pokles je spôsobený tým, že sa zmenili technológie, boli odstránené staré a zavedené nové, celkove sa vylepšujú podmienky na prácu vo firmách. Dôležitým opatrením bola harmonizácia slovenskej legislatívy s európskou pre túto oblasť, čo okrem iného znamenalo sprísnenie a konkretizáciu podmienok hlavne pre zamestnávateľov. Každý z nich musí mať pracovisko schválené orgánom verejného zdravotníctva, musí mať prevádzkový poriadok, ktorého súčasťou je aj posudok o riziku. „Musí mať teda presne zhodnotené, objektívne analyzované, s čím ľudia robia, čomu sú vystavení a ako často, aká je závažnosť expozície a aké potenciálne ochorenia alebo poškodenia zdravia môžu z expozície vzniknúť. Dôležité sú aj cielené lekárske preventívne prehliadky, ktoré vlastne preverujú účinnosť prijatých opatrení. Môžeme skutočne konštatovať progres celkového reálneho stavu z hľadiska starostlivosti, kompetencií, aj povinností jednotlivých zainteresovaných zložiek. Riziká síce stále budú prácu sprevádzať, ale je podstatné, aby sme vedeli kde sú, aké sú a ako sa účinne chrániť“, uviedla po 30. medzinárodnom kongrese pracovného lekárstva, ktorý sa konal v závere uplynulého týždňa v Prahe, hlavná odborníčka pre preventívne pracovné lekárstvo Hlavného hygienika SR, regionálna hygienička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici doc. MUDr. Eleonóra Fabiánová. V súčasnosti sú v Slovenskej republike približne dva milióny ekonomicky činných obyvateľov, pre ktorých je potrebné zabezpečiť odborný zdravotný dohľad na pracovisku. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydáva od 1. júla 2006 oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby (PZS) fyzickým osobám – podnikateľom, alebo právnickým osobám, ktoré ju vykonávajú dodávateľským spôsobom. Do 30. septembra 2011 vydal oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti 121 právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom. Do rovnakého termínu však ÚVZ SR za porušenie určených podmienok, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie na výkon činnosti PZS, alebo za závažné porušovanie právnych predpisov súvisiacich s touto činnosťou, odobral oprávnenie 35 právnickým osobám, takže v súčasnosti pôsobí na trhu v Slovenskej republike aktívne 86 tímov PZS. Podľa údajov od fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú PZS na základe oprávnenia dodávateľským spôsobom, bolo k 31. decembru 2010 pokrytých v Slovenskej republike pracovnými zdravotnými službami dodávateľským spôsobom približne 756 tisíc zamestnancov, čo predstavuje približne 37,8 percent zo všetkých ekonomicky činných obyvateľov. „Tento počet je však o niečo vyšší vzhľadom na činnosť PZS, vykonávanú u niektorých zamestnávateľov vlastnými odbornými zamestnancami (zdravotníctvo a väčšie podniky), ako aj na činnosť lekárov, alebo verejných zdravotníkov, vykonávanú samostatne pre niektorých zamestnávateľov s malým počtom zamestnancov bez rizikbových prác . Vlani sa pokrytie zamestnancov v SR dodávateľskými pracovnými zdravotnými službami zvýšilo v porovnaní s rokom 2009 len o 3,1 percenta, u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce sa pokrytie zvýšilo o 8,4 percenta“, prezentovala na pražskej konferencii MUDr Ľudmila Ondrejková z ÚVZ SR, spolu s MUDr. Fabiánovou v rámci ich vstupu o skúsenostiach , histórii, vývoji a perspektívach pracovnej zdravotnej služby v súčasných podmienkach v Slovenskej republike. Z hľadiska ďalšieho vývoja činnosti PZS na Slovensku možno očakávať určité úpravy systému vzhľadom k tomu, že ide o relatívne nový spôsob definovania starostlivosti o zdravie pri práci, sú na ňom zúčastnené viaceré záujmové skupiny a funkčnosť celého systému sa musí optimalizovať. Všetky štáty v EÚ musia pri tvorbe národného prístupu rešpektovať rámcovú smernicu Rady 89/391/EHS a ratifikované dohovory medzinárodnej organizácie práce (ILO). Rovnako sa musia zohľadňovať princípy Maastrichtskej zmluvy (1993) z hľadiska stratégie verejného zdravia a celý rad ďalších medzinárodných programov podpory zdravia a programov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

Autor (zdroj): Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ Banská Bystrica