|
|  |
ZVONY
Autorka: Jaroslava Núterová |
(Pokračovanie z minulého čísla)
Povedala som, že nech sa stalo v tvojom živote čokoľvek, pochopím to. To nebola fráza, Dávid, ja naozaj chcem patriť iba tebe...“
Tentokrát sa zvuk približoval pomaly, akoby z veľkej diaľky a kým sa konečne Dávid odhodlal k bozku, Rina si priložila obidve ruky na uši a zažmúrila oči.
„Zasa tie zvony,“ zakvílila.
Dávid ju doslova schmatol do náručia. „Aké zvony, Rina?“ tíšil ju hladkaním po tmavých vlasoch. „Nič nepočujem, je tu ticho.“
„Pri stretnutí s tebou počujem zvony,“ šepkala s hlavou opretou o jeho hruď. „Neviem si to vysvetliť, zvonia vždy dopredu, prečo sa teraz ohlásili?“
„Odkedy to trvá?“ spýtal sa a srdce sa mu prudšie rozbúchalo.
„Myslím, že od apríla,“ vzdychla unavene. „Už je dobre, dnes neboli veľmi hlučné.“
„V apríli sme sa prisťahovali,“ riekol zamyslene Dávid. „Možno ťa predo mnou varujú, Rina, ja neverím v nadprirodzené javy, ale čosi ako tušenie, ako znejú tie zvony?“
„Nie som si istá,“ sadla si znepokojene na gauč. „Pripisujem to duševnému vyčerpaniu.“
„Ako znejú?“ opakoval potichu.
„Raz ich počujem ako varovanie, raz akoby mi chceli niečo oznámiť,
atď......
Pokračovanie v budúcom čísle
Autor (zdroj): Jaroslava Núterová
