Neslabičné predložky s, z, v, k sa pri spájaní s niektorými slovami vokalizujú, čiže na uľahčenie výslovnosti priberajú samohlásku a menia sa na slabičné predložky so, zo, vo, ku. V tomto príspevku si povieme o pravidlách vokalizácie.
Predložky s, z, v, k sa vokalizujú vtedy, keď sa spájajú so slovom, ktoré sa začína na rovnakú spoluhlásku ako predložka, napr. so sebou, zo záujmu, vo vode, ku Karolovi, alebo na párovú spoluhlásku z hľadiska znelosti, napr. so ziskom (s – z), zo sveta (z – s), vo filme (v – f), ku garáži (k – g). Predložky s, z sa vokalizujú i vtedy, keď sa spájajú so slovom, ktoré sa začína na š, ž, čiže na párovú spoluhlásku z hľadiska mäkkosti: so šťastím, so žiaľom, zo šablóny, zo Žiaru. Neslabičné predložky s, z, v, k sa napokon vokalizujú vtedy, keď sa dané slovo začína na skupinu spoluhlások, z ktorých jedna (na druhom alebo treťom mieste) je totožná alebo párová (čo do znelosti alebo čo do mäkkosti) so spoluhláskou neslabičnej predložky, napr. so vzorom, so všetkým, zo vstupného, zo vžitých (predstáv), vo dverách, vo štvrtok, ku skale, ku zglejenej (doske). Z tohto pravidla vybočuje predložka v, ktorá sa v niektorých spojeniach používa aj v nevokalizovanej podobe, porov. v tvojom, v tvare, v sne popri vo sne, v dvojici popri vo dvojici. Naopak, vokalizovaná predložka ku sa niekedy používa aj pred skupinami iných spoluhlások, napr. k všetkým – ku všetkým, k vzťahu – ku vzťahu, k stene – ku stene.
Inak je to so slabičnými predložkami bez, cez, nad, od, pod, pred, ktoré sa vokalizujú iba pred tvarmi osobného zámena ja, čiže bezo mňa, cezo mňa, nado mnou, odo mňa, podo mnou, predo mnou. V iných prípadoch sa nevokalizujú, a to ani pred slovami, ktoré sa začínajú na tú istú spoluhlásku, akú má predložka. Správne teda povieme bez zvyšku (nie bezo zvyšku), bez zmeny (nie bezo zmeny), bez sporu (nie bezo sporu). Výnimočne sa predložky od a pred vokalizujú v spojeniach so slovom deň – odo dňa, predo dňom (popri pred dňom).



Autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV