Oblasť interpunkcie je široká a rôznorodá. Zorientovať sa v tejto rovine jazyka umožňujú Pravidlá slovenského pravopisu (3. vyd. 2000). Jazyková prax však prináša nemálo prípadov, keď si používatelia slovenčiny nevedia rady alebo nevystačia s formulovanými zásadami. Chceli by sme tu osvetliť prípady interpunkcie súvetí so vsuvkou vyznačenou pomlčkami.
V Pravidlách slovenského pravopisu sa píše, že ak je takáto vsuvka vložená na konci nadradenej vety, pred podradenou vetou za pravou pomlčkou sa dáva čiarka. Uvedenú zásadu ilustruje príklad z beletrie Keď išiel vozík popri nás, videl som – bol som celkom blízko –, že má na sebe košeľu, spod ktorej bolo vidno holý chrbát. Aj keď kombinácia pomlčky s čiarkou môže na niekoho pôsobiť nezvyčajne, čiarku je v danom prípade potrebné vyznačiť, lebo pred spojkou že pripájajúcou podraďovaciu vzťažnú vetu má byť čiarka. Zásada o písaní čiarky za pomlčkou sa vzťahuje aj na vsuvku, ktorá sa kladie medzi podradenú vetu na začiatku súvetia a za ňou nasledujúcu nadradenú vetu, ktoré sú od seba oddelené čiarkou: Ak to zvládneme – a my to musíme zvládnuť –, potom dokážeme konflikt vyriešiť. Rovnako sa čiarka dáva za vsuvku oddeľujúcu vety priraďovacieho súvetia, ktoré sú od seba oddelené čiarkou: Moc sa presúva nielen v rámci politických systémov – z vlád na trhy, médiá a mimovládne organizácie –, ale aj medzi politickými systémami.
Zhrňujúco možno povedať, že čiarka sa dáva za vsuvku vyznačenú pomlčkami v súvetí, ktorého vety majú byť od seba oddelené čiarkou.






Autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV