23.9.2021 17:14:15
Marian aj s bratom žijú v Číne už niekoľko rokov


Bojové umenie ma fascinovalo odmalička


Dňa 15. mája sa študenti našich súkromných škôl mali možnosť oboznámiť s bojovým umením v podaní čínskeho majstra Yu Čching Tí a jeho žiaka, Brezňana Mariana Laššáka, ktorý žije v Číne. V popoludňajších hodinách naši hostia navštívili Hrad Ľupča, kde nám Marian poskytol rozhovor:

Čo vás „odvialo“ do Číny?
- Už ako desaťročného ma fascinovalo bojové umenie, bolo to v čase, keď prišli na Slovensko prvé filmy o bojovom umení. Tu nebola možnosť učiť sa tomu, ja som však vedel, že to chcem. A preto som začal študovať čínštinu. Tak som sa dostal na stáž do Číny, no a tam som aj zostal. Tam som si dokončil školu a tam aj žijem už piaty rok.

Bolo štúdium čínštiny náročné?
- V Prahe som sa naučil len základy. Kto chce ovládať tento jazyk, musí vycestovať, len tak sa ho naučí.

Šli ste za svojim cieľom. Naplnil sa?
- Vedel som, že ak sa chcem zaoberať bojovým umením, musím sa naučiť rozumieť čínskej kultúre. Snažím sa ju pochopiť.
Natrafil som na majstra Yu Čching Tí, ktorý ma učí bojovému umeniu. Moje sny sa plnia.

Pod pojmom bojové umenie sa spravidla vybaví sila a násilie. Čo vás na tom baví?
- U nás sa to tak javí, ale v Číne je viac druhov bojových umení a ja sa venujem taoistickému učeniu. Bojové umenia sa delia na dva smery – vonkajšie a vnútorné bojové umenia. Taoistické je vnútorné. Bojové umenie nie je len o bitke. Je to aj o rozvoji osobnosti. Na morálne princípy sa tu kladie veľký dôraz. Táto škola je stará šesťsto rokov, teória má päťtisíc rokov. Wu Ťi čchuan je bojové umenie, ktoré pomáha ľuďom skvalitniť svoje zdravie, znásobiť fyzickú silu, a v prípade potreby sa ubrániť... Toto učenie má štyri aspekty – 1. vyživovanie života, 2. budovanie tela, 3. posilnenie tela a 4. sebaobrana. V našej škole sa učia sebaobrane len tí ľudia, ktorí majú dobrý morálny základ. Dôraz sa kladie na zápasenie, ktoré je základom pre voľný boj, ale cvičí sa napríklad aj plnokontaktný zápas v boxerských rukaviciach a chráničoch. Morálne princípy sú zhrnuté do šiestich znakov – úcta, zdržanlivosť, spravodlivosť, súcit, dobro a odstránenie svojich zlých vlastností.

Svojho učiteľa oslovujete majster. Prečo je to tak?
- Majster je v podstate ako môj druhý otec. V Číne existujú dva druhy žiakov, bežní žiaci oslovujú svojho učiteľa učiteľ, ale druhí sú akoby členovia rodiny svojho „majstra“. Podstúpia určitú ceremóniu a stanú sa členmi jeho rodiny. Ja patrím medzi týchto žiakov.

Vyzradíte nám ešte niečo o svojom majstrovi?
- Pochádza zo severovýchodnej Číny, z mesta Dalian. Bojovým umeniam sa venuje celý svoj život, ale je to len jeho hobby. Má 53 rokov, dve dospelé deti a vnúča. Je zamestnaný ako obchodný zástupca firmy na výrobu elektrických článkov do meracích prístrojov, ale kedysi začínal v kameňolome.

Ako sa mu páči na Slovensku?
- Prvýkrát v živote vycestoval z Číny. Svoje dojmy zhrnul do jednej vety: “Na Slovensku je veľmi krásne, páčia si mi nielen mestá, ale aj hory, ale najviac ľudia.“

Akí ľudia sú Číňania?
- Sú uvoľnení, nikdy sa nemračia, stále sú dobre naladení. Možno v mestách je už cítiť aj stres, ale tam kde ja žijem, je pohoda. Ráno o piatej, keď prídem do parku, je tam už plno ľudí, všetci tam behajú, tancujú alebo cvičia a všade vládne dobrá nálada. Mám kopu spolužiakov, „bratov“, „sestier“, ak mám problém, riešime ho spoločne. Cítim sa medzi nimi veľmi dobre. Číňania sú veľmi pracovití a keď sa im blíži vek okolo päťdesiatky, začínajú sa viac starať o svoje zdravie, preventívne. Taoistické bojové umenie cvičia aj ľudia po osemdesiatke. A dožívajú sa vysokého veku. Ak človek, ktorý cvičí tento druh umenia zomrie tesne po šesťdesiatke, znamená to, že necvičil správne.

Hovorí sa, kto raz navštívi Čínu, chcel by sa tam vracať, čo je na tom?
- Je to určite ich kultúrou, návštevníci sa tam dobre cítia, ale ja som sa stretol aj s opačným názorom, a to je asi o tom, že tam sa treba prispôsobiť.

Čo robíte, keď práve necvičíte?
- Ja sa živím tlmočníctvom, väčšinou poskytujem služby rôznym firmám.


Na Slovensku ste s majstrom na mesačnom pobyte. Kde všade ste boli?
- Majster je v bojovom umení veľmi dobrý, vlastní jedenásť zlatých medailí z medzinárodných súťaží a keďže na Slovensku sa už pomaly rozmáha taoistické bojové umenie, boli sme na Dňoch zdravia v Košiciach, v Bratislave sme boli v tai- chi centre, Boli sme v Starej Turej, kde ako prví na Slovensku v roku 2006 zriadili Slovenskú asociáciu čínskeho wu - shu. Chystajú sa v novembri na majstrovstvá sveta v Huang shan a chcú, aby ich majster na to pripravil. Mňa zaradili do reprezentačného tímu Slovenska.

Máte už z niečoho podobného skúsenosti?
- S majstrom sme boli štyria žiaci na honkongskom šampionáte bojových umení a doniesli sme odtiaľ spolu 26 medailí. Zišlo sa tam 9000 ľudí z 30 krajín celého sveta. Majster získal 5 zlatých a jednu striebornú, ja 2 zlaté a dve strieborné a môj brat jedno zlato a jedno striebro.


To ale „skutočný“ brat.
- Žijeme v Číne obidvaja, on je tu o rok menej ako ja a tiež študoval čínštinu.


Ako sa rodičia zmierili s tým, že ste sa usadili tak ďaleko?
- Chodia nás navštevovať a v Číne sa im veľmi páči. Možno sa sem presťahujú keď budú na dôchodku (smiech). V Číne by si žili so slovenskými dôchodkami veľmi slušne.

Uvažujete o tom, že v Číne zostanete?
- Môžem povedať len, že sa mi tam páči, domov chodím zhruba raz za rok. Životná úroveň v mestách je vyššia ako u nás, rozdiely však cítiť. Sever sa líši od juhu a východ o západu, takisto mesto od dediny. Ale o čínskej vláde nech si hovorí kto chce, čo chce, v Číne však nikto nezomiera od hladu.








Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová