 | Aj keď je jarná aktivita kliešťov za nami (začína koncom marca a vrcholí v apríli a máji) a čas do druhého vrcholu ich párenia a množenia ešte nenadišiel (v septembri), v súčasnosti evidujú odborníci zvýšený výskyt suspektných (vyvolávajúcich podozrenie na určitú chorobu) kliešťových encefalitíd. Ochorenia nahlásil Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Lučenci banskobystrickému RÚVZ, ktorý týždenne zbiera údaje o hygienicko – epidemiologickej situácii v Banskobystrickom kraji. Z doposiaľ nahlásených deviatich prípadov sa laboratórne v ôsmich prípadoch potvrdili predpoklady odborníkov na kliešťovú encefalitídu. Ani jeden z pacientov nebol proti tomuto ochoreniu očkovaný. Ide o sedem žien a dvoch mužov (štyria z jednej rodiny), ktorí zhodne udávali konzumáciu domáceho čerstvého ovčieho syra, vyrobeného v spoločnosti Agrovest Budiná. |
Syr kúpili formou podomového predaja. „Potvrdilo sa, že faktorom prenosu je ovčie mlieko a výrobky z neho. Kliešť môže totiž chorobu preniesť nielen na človeka, ale aj na zvieratá a človek sa môže od infikovaných zvierat aj nakaziť a to tzv. alimentárnou cestou - konzumáciou výrobkov z mlieka nakazených zvierat, ktoré sa nedostatočne tepelne opracovávajú. Nákaze sú vystavené hlavne kozy, ale aj ovce. Zvieratá pritom nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus sa vylučuje do mlieka. Obec Budiná je neďaleko lokality Ábelová, kde sa nachádza prírodné ohnisko kliešťovej encefalitídy,“ konštatuje vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová. Dodáva, že Slovenská republika patrí medzi krajiny s najvyšším počtom ochorení po konzumácii takýchto výrobkov. Slovensko sa do histórie kliešťovej encefalitídy zapísalo napríklad v roku 1950 veľkou epidémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie. Kozy boli nakazené a na kliešťovú encefalitídu ochorelo skoro päťsto ľudí. Tento prípad sa dokonca cituje aj vo svetovej literatúre.
Endemické oblasti (výskyt nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Toto veľké ohnisko sa tiahne od jeho prameňa až po miesto, kde sa vlieva do Dunaja. Kým v minulosti bolo infikovanými kliešťami zamorená len ľavá strana Váhu, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa to rozšírilo aj na jeho pravú stranu. „V tejto oblasti zaznamenávame mnoho rokov najvyššiu chorobnosť, aj keď treba povedať, že v Slovenskej republike nie je chorobnosť na kliešťovú encefalitídu vysoká. Ide ročne o sedemdesiat až osemdesiat prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu, ktorá trvá v priemere dva týždne. Z toho dôvodu sa v Slovenskej republike nikdy neuvažovalo o celoplošnej vakcinácii proti tejto chorobe, pretože mnoho ľudí nie je vystavených tomuto riziku,“ uviedla MUDr. Avdičová. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdená endemičnosť. Proti chorobám, ktoré prenášajú kliešte, je v Slovenskej republike k dispozícii len očkovacia látka proti kliešťovej encefalitíde, ktorá je vysoko účinná a odporúča sa ľuďom ako lesní robotníci, geodeti, geológovia, či orientační bežci a iní športovci, ktorí behávajú v prírode. Najoptimálnejšie obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde je koniec februára, druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca, alebo začiatkom apríla, ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením tri až päť rokov. |
