Vysoké horúčavy prinášajú so sebou aj nebezpečenstvo rozličných potravinových (alimentárnych) nákaz. Aj preto je podľa odborníkov veľmi dôležité, ako teraz uchovávame, či upravujeme pokrmy. Ak ich totiž skladujeme pri nesprávnej (vyššej) teplote, dochádza v nich k množeniu mikroorganizmov, kazeniu a v prípade, že sa v nich nachádzajú choroboplodné mikroorganizmy, je aj vysoké riziko vzniku alimentárnych ochorení. „Najčastejším pôvodcom týchto ochorení u nás sú salmonely. K potravinám, v ktorých sa najčastejšie vyskytujú, sa radí hlavne hydina, vajcia, lahôdkárske výrobky vrátane cukrárskych, ale aj mliečne a mäsové výrobky, či zmrzlina. Po požití potraviny alebo pokrmu, v ktorom sa pomnožili mikroorganizmy, dochádza k vzniku ochorenia často už po šiestich až dvanástich hodinách. Prejavuje sa bolesťami brucha, hnačkami, zvracaním a teplotou okolo 38 – 39 stupňov Celzia. U detí a oslabených dospelých jedincov sa môže vyvinúť aj obzvlášť ťažká forma ochorenia ohrozujúca život,“ upozorňuje vedúca odboru hygieny výživy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Ivana Sedliačiková. V teplom a vlhkom prostredí sú vytvorené vhodné podmienky aj na rast plesní. Niektoré z nich produkujú mykotoxíny (jedovaté produkty plesní), ktoré môžu poškodiť rôzne orgány, najmä však pečeň, obličky, slezinu, krvný systém a nervový systém. „Každá potravina má určené ideálne podmienky skladovania, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je ich nutné dodržiavať v každom ročnom období, nielen v lete, aj keď vtedy sú podmienky uchovávania potravín najobtiažnejšie. Nejde len o to, že leto je charakteristické vyššími teplotami počas dňa i noci, ale aj o fakt, že leto je časom dovoleniek a počas nich často nemáme možnosť uskladniť potraviny tak, ako sú stanovené ich skladovacie podmienky,“ zdôrazňuje MUDr. Sedliačiková. Podľa rád odborníkov je nielen potrebné suroviny dôkladne tepelne spracovať, ale tiež neskladovať a nespracovávať spoločne, napr. surové mäso, ktoré musí prejsť tepelnou úpravou a mäsové výrobky, určené na priamu spotrebu. Dôležité je tiež nepiť vodu z neznámeho zdroja, zeleninu a ovocie je potrebné dôkladne očistiť a umyť. Rizikový môže byť napríklad melón. Najmä deti oblizujú sladkú šťavu z rúk a do zažívacieho traktu sa dostanú aj baktérie zo špinavého povrchu melóna, prípadne aj z nedôkladne umytých rúk. Pokrmy treba pripravovať v čo najkratšom čase pred konzumáciou a rizikové potraviny uchovávať v chladiacom zariadení. „Nezjedené pokrmy radšej rýchlo schlaďte, odložte do chladničky a v prípade ďalšieho použitia ich dôkladne zohrejte. V žiadnom prípade nekonzumujte plesnivé potraviny a obsah konzerv s vydutými vrchnákmi. Rovnako počas dlhých ciest nekonzumujte rýchlo sa kaziace potraviny – bryndzu, majonézové šaláty, šľahačkové zákusky a pod. Jedna z najdôležitejších rád je prísne dodržiavať zásady osobnej hygien,““ radí MUDr. Sedliačiková. Dodáva, že veľmi dôležitú úlohu má aj dodržiavanie pitného režimu, teda dostatočný príjem tekutín. Vhodná je pitná voda, pramenité a minerálne vody, radšej nesýtené a rôzne ovocné a bylinkové čaje. V prípade väčších strát vody potením, pri fyzickej námahe i pri letných horúčavách, je potrebné príjem tekutín zvýšiť. Ak napríklad bežne vypijeme 1,5 až 2 litre, pri záťaži to musí byť 3-4 litre, dokonca aj viac. Upozorňuje aj na riziká pri nákupe a konzumácii nanukov a zmrzliny. Je treba si všímať, či nie sú roztopené, alebo zdeformované, čo môže znamenať, že nebola dodržaná teplota ich uchovávania, čím sa zvyšuje riziko vzniku hnačkového ochorenia. Takéto výrobky podľa rád odborníkov radšej nekupujete - vyhnete sa tak zbytočným zdravotným problémom. Podbrezovské kúpalisko poskytuje pohodu a relax. F: I. Kardhordová

Autor (zdroj): Mária Tolnayová , RÚVZ B.Bystrica