V súvislosti s nedávnou menšou epidémiou kliešťovej encefalitídy v okrese Lučenec, kedy v dôsledku konzumácie domáceho čerstvého ovčieho syra,
vyrobeného v poľnohospodárskej spoločnosti v obci Budiná ochorelo 9 ľudí, zaznamenal banskobystrický Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) zvýšený záujem občanov o informácie o konzumácii salašníckych výrobkov. Ako uviedla vedúca Odboru hygieny výživy tohto regionálneho úradu MUDr. Ivana Sedliačiková, vzniku ochorenia po konzumácii mliečnych výrobkov vyrábaných zo surového kravského, ovčieho, či kozieho mlieka, môže dôjsť v dôsledku použitia mlieka od chorých dojníc, alebo v dôsledku znečistenia mlieka pri dojení, či pri ďalšej manipulácii s ním. Do mlieka sa môžu z nežiaducich mikroorganizmov dostať najmä koliformné mikroorganizmy, hnilobné baktérie, sporulujúce aeróbne a anaeróbne baktérie, kvasinky a plesne. „Koliformné mikroorganizmy sú ukazovateľom hygieny pri získavaní a spracovaní mlieka. Prudké črevné ochorenie u ľudí môže vyvolať baktéria Staphylococcusaureus, ktorá sa dostáva do mlieka od zvierat so zapálenými vemenami. Zdrojom ochorenia môžu byť tiež hnisavé rany na rukách pracovníkov alebo stafylokoky v hrdle a na slizniciach dýchacích ciest. Ochorenie má náhly začiatok, kŕče, zvracanie a hnačky, ale pomerne rýchlo dochádza k uzdraveniu,“ konštatuje MUDr. Sedliačiková. Dodáva, že konzumenti salašníckych výrobkov sú ohrození aj ochoreniami spôsobenými salmonelami a shigelami – baktériami, ktoré sa do mlieka a následne aj do výrobkov, môžu dostať taktiež pri nedodržiavaní zásad osobnej a prevádzkovej hygieny. Tieto patogénne mikroorganizmy môžu prenášať aj muchy. Sú to akútne hnačkové ochorenia sprevádzané bolesťami brucha, zvracaním, u salmonelózy teplotou až 39 stupňov Celzia. Zvlášť nebezpečné ochorenie podľa nej je kliešťová encefalitída.
Vzhľadom k uvedeným rizikám sa neodporúča konzumácia surového mlieka a výrobkov z neho najmä malým deťom, starým ľudom a ľuďom s oslabenou imunitou. Ich odolnosť je pomerne nízka a preto sa u nich najčastejšie zaznamenáva výskyt komplikácií i vyššia úmrtnosť. Ak si už tieto výrobky zo surového mlieka niekto kúpi je dôležité, aby ich prepravoval a skladoval v chlade. Zabráni sa tak množeniu prítomných mikroorganizmov. „Nemožno však nespomenúť, že mlieko a mliečne výrobky sú významným zdrojom vápnika a probiotík – živých mikroorganizmov, ktoré po vstupe majú prospešný účinok pre naše zdravie. Medzi najznámejšie patria laktobacily a bifidobaktérie. Najviac probiotík obsahujú práve výrobky zo surového ovčieho mlieka, napr. bryndza,“ upozorňuje na prednosti mlieka MUDr. Sedliačiková.
K téme sa vyjadruje aj vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ MUDr. Mária Avdičová. Konštatuje, že po konzumácii produktov vyrobených z ovčieho mlieka, do ktorého sa často pridáva aj kozie mlieko, hrozí viacero zoonóz, ktoré sa prenášajú alimentárnou cestou. „V prvom rade je to kampylobakterióza, nákaza, ktorá má v SR stúpajúci trend podobne, ako v mnohých iných európskych krajinách. Výskyt však býva prevažne sporadický a epidémie sa vyskytujú len zriedkavo. Dôvodom je, že baktéria, ktorá spôsobuje toto ochorenie sa v potravine už ďalej nemnoží. Ročne sa vyskytuje od 3000 do 4000 prípadov. Ďalšou nákazou je kliešťová encefalitída, ktorá môže vzniknúť po konzumácii mlieka alebo výrobkov z mlieka od zvierat, na ktorých sa usídlil kliešť a sú pozitívne na vírus kliešťovej encefalitídy. Ročne sa vyskytuje 50 - 70 prípadov, z nich asi 10 percent sa prenieslo potravinami, ostatné zaklieštením,“ uvádza MUDr. Avdičová. Upozorňuje aj na prípady už spomínanej stafylokokovejenterotoxikózy. Toto ochorenie však nebýva veľmi časté- najviac desať prípadov ročne. Do úvahy prichádza aj prenos listeriózy, ktorá sa v SR vyskytuje relatívne zriedkavo. Spoločným menovateľom týchto nákaz je nedostatočná tepelná úprava polotovarov a s výnimkou kliešťovej encefalitídy aj sekundárna kontaminácia výrobkov v nevyhovujúcom hygienickom prostredí pri nedostatočnom skladovaní.