Druhou zastávkou z Baťovho kanála bol Smolenický zámok, ktorého začiatky sa viažu na 15.storočie. V Smoleniciach (západné Slovensko) bol vtedy vybudovaný hrad, ktorý sa stal sídlom smolenického panstva. Országhovci získali Smolenice v 16. storočí a v roku 1777 prebral Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Rodina Pálffyovcov neobývalaSmolenický neudržiavaný hrad. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, kedy zhorela hlavná budova zámku spolu s vežou. Terajší Smolenický zámok začal budovať na začiatku 20. storočia majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Juraj Pálffy starší. Ako prvé dal upraviť v roku 1887 bašty pochádzajúceho zo starého hradu, ktoré len nadstavili a zastrešili. Gróf výstavbu zámku, na základe návrhov architekta Jozefa Huberta, hradil z vlastných prostriedkov. Stavebné práce boli v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny zastavené. Hneď po skončení druhej svetovej vojne sa majiteľom zámku stal štát, prevzala ho Slovenská národná rada, pre ktorú sa stal letným sídlom. Po dostavbe a zariadení zámku bol 26. júna 1953 odovzdaný Slovenskej akadémii vied a stal sa reprezentačným sídlom stretnutí vedcov z celého sveta. Vo vnútri zámku je niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb, no chýbajú tu historicky cenné zariadenia. Záujemcov upozorňujem, že Smolenický a Holíčsky zámok sú verejnosti sprístupnené len v letnej sezóne, t.j. v júli a auguste.







Autor (zdroj): Ľ. Lacuška+foto