Daň z príjmov fyzických osôb Český daňový systém sa vyvíjal podobne ako slovenský. Spravidla, nerada to priznávam, slovenskí zákonodarci kopírovali pokrokovejší systém daní v Česku. Českú republiku sme z pohľadu daní predbehli akurát v roku 2004, kedy bola zavedená tzv. rovná sadzba dane 19%. Tá je však v dnešnej dobe už minulosťou. Češi uplatňovali systém progresívneho zdaňovania so štyrmi daňovými pásmami do roku 2008, kedy prešli na systém jednotnej daňovej sadzby a super hrubej mzdy. Aj napriek tomu je však daňový systém Česka naďalej považovaný za pomerne zložitý, obsahujúci mnoho výnimiek a jeho základným znakom sú úľavy na dani či skôr známe daňové bonusy.

Zdaniteľné príjmy fyzickej osoby sa delia do 5 základných skupín a to príjmy zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, príjmy z kapitálového majetku, príjmy z prenájmu a napokon ostatné príjmy. Fyzické osoby si dosiahnuté príjmy môžu znížiť o nezdaniteľné časti základu dane, ktoré však na rozdiel od Slovenska nie sú osobného charakteru, ale vzťahujú sa skôr k výdavkom bežného života. Medzi základné nezdaniteľné časti patria:

- poskytnuté dary schváleným výchovno-vzdelávacím inštitúciám, politickým stranám alebo cirkvi vo výške minimálne 2% z príjmu alebo 1000 CZK avšak najviac 10% z dosiahnutého príjmu,

- úroky z hypotekárneho úveru na vlastné bývanie až do výšky 300 000 CZK ročne (u nás neexistuje!),

- príspevky na životné poistenie ako aj penzijné pripoistenie, ( u nás už neexistuje!),

- príspevky platené odborovým organizáciám a vo výške 1,5% z dosiahnutého príjmu, najviac však vo výške 3 000 CZK,

- nezdaniteľná časť v prípade invalidných občanov.

Vypočítanú daňovú povinnosť si naši susedia môžu znížiť ešte o niekoľko daňových bonusov a to na daňovníka, manželku/la žijúceho s daňovníkom v spoločnej domácnosti, ako aj na žiaka a študenta pripravujúceho sa na budúce povolanie, čo je podobné ako na Slovensku.

V prípade samostatne zárobkov činných osôb a živnostníkov sa používa rovnaký systém skutočných alebo paušálnych výdavkov ako na Slovensku. Zatiaľ čo na Slovensku prišlo k zjednoteniu úrovne paušálnych výdavkov, tak v Českej republike stále využívajú diferencovaný systém. A tak poľnohospodári a remeselníci si svoje príjmy môžu znížiť až o 80%, ostatné samostatne zárobkovo činné osoby až o 60% a v prípade iných ako už spomenutých príjmov je to 40%. Pre porovnanie, na Slovensku je jednotný paušálny výdavok vo výške 40% a je jedno, či si takýto výdavok uplatní remeselník alebo herec.

Sadzba dane je stanovená na úrovni 15%, čo možno na prvý pohľad evokuje pomerne nízke daňové zaťaženie avšak treba poznamenať, že českí zamestnanci platili dane i odvody zo super hrubej mzdy, t. j. zo mzdy zvýšenej o odvody zamestnávateľa. Z tohto dôvodu si daňový systém mohol dovoliť stanoviť nižšiu sadzbu dane lebo efektívna daňová sadzba bola v konečnom dôsledku vyššia. Avšak zmeny, ktoré súčasný vládny kabinet priniesol a stále prináša sa dotkli aj tejto oblasti a systém super hrubej mzdy bol zrušený s tým, že sadzba dane z príjmov fyzických osôb do roku 2015 stúpne na úroveň 19%. Zmeny sa dotknú aj odpočítateľných položiek, ktoré sa zredukujú a upravia. Do daňovej sústavy sa zavedie aj nám už známa zamestnanecká prémia a z predmetu dane sa vylúčia dividendy (v súčasnosti zdaňované sadzbou 15%) a ostatné zisky. Zo zdanenia sa vylúčia aj kapitálové zisky, avšak len za určitých podmienok.

Daň z príjmov právnických osôb

Stanovenie základu dane právnických osôb je veľmi obdobné ako na Slovensku. Čo sa týka daňovej sadzby, tak tá sa postupne zredukovala z pôvodných 24% uplatňovaných v roku 2007 na súčasných 19%. Daňový systém pozná i zníženú 5 daňovú sadzbu, ktorá sa uplatňuje v prípade príjmov z investičných, podielových a penzijných fondov. Na Slovensku táto daň stúpne na predpokladyných 23%.

Česká republika ako mnohé ostatné európske štáty v súčasnosti uplatňuje zdaňovanie pasívnych príjmov, t. j. dividend (15%), úrokov (15%), licenčných poplatkov (15%) a iných kapitálových príjmov.Česko umožňuje umorovanie strát počas obdobia 5 rokov a rovnako aj odpočet výdavkov vynaložených na vývoj a výskum, ako aj odpočet darov na verejnoprospešný účel.

Miestne dane

Česko v rámci miestnych daní, deregulovaných do rúk samospráv, uplatňuje okrem základne dane z nehnuteľnosti založenej na hodnotovom princípe i daň z dedičstva a darovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti. Okrem nich uplatňuje aj cestnú daň, v rámci ktorej podnikateľom poskytuje daňové úľavy ak pri preprave tovaru využívajú kombinovanú dopravu a šetria tak životné prostredie.

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty je v Česku rozdelená na dve úrovne a to základnú 20% a jednu zníženú 14% (v minulom roku 10%). Znížená sadzba dane sa uplatňuje v prípade potravín, liekov, zdravotníckej starostlivosti a zdravotníckych pomôcok, dodávok vody, dopravy, kníh, tlače a novín či ubytovacích služieb. Česká republika však plánuje postupne zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty úplne zrušiť a zjednotiť ju na úrovni súčasnej základnej sadzby.

Spotrebné dane sú harmonizované s EÚ.

Environmentálne dane

Česká republika okrem tzv. zelených daní, ktoré uplatňujú členské štáty v rámci spoločného systému spotrebných daní, zaviedla aj špeciálne environmentálne dane uvalené na zemný plyn určený na pohon motorov a výrobu tepla ako aj na uhlie určené na konečnú spotrebu či na uhlie určené na výrobu tepla. Špeciálnej environmentálnej dani sa však nevyhla ani vyrobená elektrická energia.

Autor (zdroj): Ing. Alena Kvačkajová, Edú VerlagDashöfer