PREVIERKOU BUDE SVETOVÝ POHÁR


Pod vynikajúce výsledky podbrezovských kolkárov, ktoré ich zaradili na svetovú špičku, sa podpísal aj srbský tréner Miloš Ponjavič. Po prvý raz prišiel do Podbrezovej v januári 2010 na pozvanie manažmentu Kolkárskeho klubu ŽP Šport, a.s. Hneď pri prvej návšteve sa stotožnil s cieľmi klubu a po júnových majstrovstvách sveta juniorov prijal trénersky post pre A-mužstvo. Počiatočnú neistotu u neho vystriedalo presvedčenie, že i tu bude pokračovať v príprave seniorov na najvyššej úrovni a v plnom tréningovom nasadení, ktoré neovplyvnia starosti o materiálne, technické, či organizačné zabezpečovanie. Tak, ako sa vyjadril, tieto zložky nielen v kolkárskom klube ŽP Šport, a.s. fungujú na vysokej úrovni.

„S reprezentačnými tímami Srbska sme dosiahli svetové priečky v mládežníckych, ale aj seniorských kategóriách. V zbierke svetových trofejí mi však do tohto obdobia chýbali dva poháre. Podarilo sa mi túto medzeru vyplniť s podbrezovskými hráčmi hneď v úvode mojej trénerskej činnosti na Slovensku. Najprv sme zvíťazili v Svetovom pohári a potom nasledovalo víťazstvo v Lige majstrov. Na domácej pôde sme po jedenásty raz v rade získali majstrovský titul,“zaspomínal na prvý rok pôsobenia v Podbrezovej a pokračoval „...čiže, to čo som chcel s týmto mužstvom dokázať sme aj napriek počiatočným obavám z oboch strán urobili. Som športovcom - atlétom, takže samotné tréningy boli pre hráčov zmenou, na ktorú si však rýchle zvykli. Pritvrdili sme v kondičnej príprave, pridali beh – vytrvalostný v prírode, či rýchlostný v telocvični a všetko to dopĺňali kondičné zostavy v posilňovni.“

Profesor Miloš Ponjavič, 51-ročný tréner KO ŽP Šport, pochádza zo srbského mesta GornjiMilanovac. Absolvoval Vysokú školu telesnej kultúry a športu v Belehrade , na ktorej pôsobil ako pedagóg v oblasti metodiky a deväť rokov bol riaditeľom športového odboru mesta GornjiMilanovac. Od roku 1994 ako reprezentačný tréner viedol mládežnícke tímy, v rokoch 2000-04 seniorov a nasledujúce štyri roky pripravoval obidve reprezentačné kategórie. Pod jeho vedením sa srbskí seniori stali majstrami sveta (2009, 2011), no vychoval aj majstrov sveta v jednotlivcoch. V majstrovstvách sveta jednotlivcov v Banja Luke bol vyhlásený za najlepšieho trénera.

Zaujímala nás aj súčasná letná príprava kolkárov, veď takto dobre rozbehnutý „podbrezovský rýchlik“ si nemôže dovoliť spomalenie .
„Máte pravdu, dostali sme sa do čela svetovej kolkárskej špičky a musíme sa sústavne snažiť o čo najlepšie výkony, aby sme obhájili víťazstvo v Lige majstrov a pokúsili sa o získanie Svetového pohára 2012. Je to veľmi ťažké, zaväzujúce, samozrejme náročné na prípravu. Tento cieľ sme mali pred sebou aj v letnom období. Z mojich skúseností bola tohtoročná príprava najkvalitnejšia. Prebiehala nielen na domácich dráhach, kde sme mali viacero sústredení za sebou, ale aj v Taliansku, Nemecku. Jej súčasťou bolo absolvovanie množstva turnajov, niektoré sme pre nedostatok času museli aj odmietnuť. Sme v súčasnosti žiadaným tímom, takže tých pozvánok na účasť na rôznych kolkárskych podujatiach neustále pribúdalo a pribúda,“ dodal.


Nás však zaujímalo, kedy ich čaká prvá najväčšia previerka.
„Na Svetovom pohári od 2. do 6. októbra v nemeckom Augsburgu. Nemôžem povedať, že by tamojšia kolkáreň bola taká dobrá ako v iných krajinách, neumožňuje špičkovým hráčom vydať zo seba maximum, no my sa nevzdáme a zabojujeme o prvenstvo. Kolky sú technickým športom a keď nie je dobrá kolkáreň, je len minimálny rozdiel medzi špičkovými hráčmi a tými – poviem, slabšími. No verím, že sa nám v Nemecku podarí preukázať kvality tímu,“ prezradil Ponjavič.


Dodržiavanie metodiky prípravy pod vedením tohto trénera v ďalších podbrezovských tímoch, ktoré viedol vlani – seniorského béčka a céčka, ako aj družstva juniorov, už prinieslo prvé ovocie. Sám zhodnotil túto prácu, ako
„...úspešnú, veď B-mužstvo skončilo v Extralige na 3. mieste. Zároveň sa presadili dvaja juniori, ktorí sa dostali do reprezentácie Slovenska (Ľuboš Figura a Erik Kuna). Traja z dorastencov sú výkonnostne na tom tak dobre, že verím v ich zaradenie do reprezentačnej šestky (Tomáš Dziad, Radovan Balco a Marek Štefančík).“


V závere nám tréner prezradil, že pobyt na Slovensku mu pripomína domov. Aj v Srbsku žije v takýchto prekrásnych horách. Príroda je teda rovnaká, jazyk trochu odlišný, no túto bariéru prekonal za niekoľko mesiacov a dnes sa už neobáva ani mikrofónov slovenských športových redakcií.




Autor (zdroj): Viera Kúkolová