Na kvalitu zdravia a životný štýl vplýva vzdelanie i ekonomická situácia rodiny

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý bol zodpovedný za vykonanie pilotnej štúdie, ako aj koordinátorom prvej fázy národnej štúdie európskeho projektu EHES (EuropeHealthExaminationSurvey), dochádza pri analýze výsledkov vyšetrení vzorky zdravotného stavu Slovákov k zaujímavým výsledkom. Určujú, aká je populácia SR v súčasnosti riziková, koľko ľudí má ochorenie, ale aj koľko ľudí má rizikové faktory, od ktorých sa odvíja odhad rizika populácie vo vzťahu k rozvoju chronických chorôb. „Na Slovensku sme oslovili systémom náhodného výberu 4-tisíc respondentov, z ktorých sa na vyšetrenie dostavilo viac ako 50 percent. Neúčasť je zrejme daná spoločenskou atmosférou, ktorá nie je veľmi naklonená preventívnym aktivitám.Zásadným výsledkom národnej štúdie sledovania rizikových faktorov chronických chorôb a najmä srdcovo-cievnych a onkologických definitívne potvrdili, že situácia vo výskyte rizikových faktorov je nepriaznivá nielen v modelových oblastiach, ktoré sme monitorovali v rámci programu CINDI, či v rámci pilotnej štúdie EHES, ale že je nepriaznivá vo všetkých regiónoch SR,“ konštatovalakoordinátorka projektu EHES, aj jeho pilotnej štúdie na Slovensku, vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ MUDr. Mária Avdičová. Spoluriešiteľmi štúdie sú vyškolení pracovníci z 36 RÚVZ v SR, ktorí uskutočnili jednotlivé merania a manažujú celý priebeh štúdie vo svojich regiónoch. Analyzovali a analyzujú výsledky, ktoré získali jednak z dotazníkov respondentov, ako aj vyšetrení tlaku a vzoriek krvi na biochemické parametre - celkový cholesterol, HDL, glukóza a triglyceridy. „V prvom rade sme analyzovali výskyt jednotlivých rizikových faktorov, aby sme mohli porovnávať výsledky z predchádzajúcimi analýzami. Vybrali sme zo skupiny 18 až 64 ročných len vekovú skupiny 25 až 64 ročných osôb a porovnávali sme ich výsledky s predchádzajúcimi analýzami. Potvrdilo sa tým to, čo už pozorujeme viac rokov- že prevalencia fajčenia trvale mierne klesá u mužov aj u žien, ale je paradoxne vyššia u osôb s nižším vzdelaním a u ľudí s nižšími príjmami. Tento poznatok je ďalšou výzvou, že sa štát a ním poverené kompetentné orgány musia viac venovať tejto skupiny obyvateľstva a navyše aj hľadať iné spôsoby, ako propagovať preventívne a intervenčné prístupy,“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Najzávažnejším poznatkom, ktorý podľa MUDr. Avdičovej odborníci tiež očakávali (a čo sa potvrdilo aj celoslovensky) je, že u obyvateľstva Slovenska nadhmotnosť definitívne a dramaticky stúpa. Paradoxne u žien pribúda viac osôb v kategórii nadváhy a u mužov v kategórii obezita. To má vplyv potom na strednú hodnotu BMI (Body Mass Index), podľa ktorého sa zaraďujú vyšetrované osoby do kategórie normohmotných, nadhmotných a obéznych. Kým u žien stredná hodnota nestúpa tak významne- od 1993 odborníci pozorovali vzostup strednej hodnoty BMI v celom súbore vyšetrovaných z 25,6 na 26,33 v roku 2011, u mužov je tento stav dramatickejší. Kým v roku 1993 bola stredná hodnota už 26,5, v 2011 bola už 27,9, čo je podľa MUDr. Avdičovej veľmi závažný nález. „Pritom treba zdôrazniť že obezita podľa BMI sa merala štandardnými metódami, ľudia boli vyškolení, používali sme nové, jednotné váhy, teda sa dá vylúčiť chyba merania a výsledky sú porovnateľné. U ľudí, ktorí sú v kategórii obéznych sa testovala ďalšia závislosť medzi ostatnými rizikovými faktormi a vyšlo nám, že tam, kde je vyššia obezita, je aj vyššia proporcia vysokého tlaku. Takže druhým závažným zistením je, že zvýšený krvný tlak stúpa u mužov systematicky od skríningu po skríning každých päť rokov- zvyšuje sa hlavne stredná hodnota systolického tlaku a tým sa zvyšuje aj proporcia hypertenzie prvého a druhého stupňa. Toto neplatí pre ženy- hypertenzia prvého a druhého stupňa u nich nie je taká vysoká, ako sa popisuje v iných štúdiách,“ zdôrazňuje. Odborníci to pripisujú faktu, že v tomto súbore bol meraný tlak štandardnými metodikami jednotne vo všetkých 36 pracoviskách RÚVZ, kde robili tieto vyšetrenia, používali jednotnú meraciu techniku, používali nové kalibrované tlakomery. Ďalším poznatkom je, že pri porovnaní vzdelania zúčastnených so vzdelaním, ktoré by sa v priemere v SR očakávalo, bola účasť ľudí s nižším vzdelaním omnoho nižšia, ako s vyšším vzdelaním. Je to opäť výzva, ako vlastne osloviť ľudí z tejto skupiny obyvateľstva. Zaujímavým a novým poznatkom podľa MUDr. Avdičovej je, že si odborníci po prvýkrát dovolili mapovať aj sociálno - ekonomické pozadie v rodinách, v ktorých sa vykonával skríning. „Potom sme mohli vlastne analyzovať aj výskyt rizikových faktorov v závislosti na príjmoch v rodine a tam sme zistili, že ľudia s nižšími príjmami majú vyšší výskyt rizikových faktorov, ako ľudia z vyšších príjmových skupín. Tento poznatok sa síce očakával, ale teraz ho máme exaktne potvrdený. Ekonomická situácia v rodine má vplyv na životný štýl,“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Dodáva, že testovali aj výskyt tlaku krvi a porovnávali osoby s vyšším i nižším vzdelaním. Zistili štatisticky významnú závislosť hlavne u žien. Ženy, ktoré sú vzdelané, majú aj nižší tlak krvi. Porovnávali aj finančné príjmy v rodine v závislosti na tlaku, kde bola dokázaná stredne štatisticky významná závislosť. Vzdelanie má vplyv aj na BMI, najmä u žien- vzdelanejšie ženy zrejme dbajú na svoj vzhľad a dbajú aj na hmotnosť, kým ženy s nižším vzdelaním majú štatisticky významne vyšší BMI. Naopak, u mužov sa potvrdil vplyv pohybovej aktivity na obezitu. Ako uviedla MUDr. Avdičová, prvá fáza národnej štúdie EHES je ukončená, ale analýzy výsledkov budú robené priebežne podľa potreby. „Závery by mali byť mementom komu a ako sa venovať v rámci intervencie. A to jasne naznačujú prvé analýzy - zraniteľnejšia chudobnejšia skupina obyvateľstva a skupiny s nižším vzdelaním,“ konštatuje na záver.