O jednej etape vývoja výroby ocele
		V RETROSPEKTÍVE

Pred dvadsiatimi rokmi, 1. novembra 1992, došlo k historickému okamihu. Zrušením dvoch SM a dvoch elektrických pecí sa skončila jedna etapa vývoja výroby ocele v Podbrezovej a na tom mieste bola vybudovaná 60 tonová elektrická oblúková pec, ktorá bola spustená vo februári 1993. O histórii výroby ocele v podbrezovských železiarňach sme sa pozhovárali s Ing. Miroslavom Domovcom, CSc.: Prvá siemens – martinská (SM) pec bola uvedená do prevádzky v roku 1879. Bola 5 - tonová, s kyslou výmurovkou a vyhrievaná generátorovým plynom. Bola to prvá pec svojho druhu na Slovensku a preto znamenala historický prelom v dejinách nášho hutníctva. Druhá SM pec pribudla v roku 1890. Do roku 1918 boli sprevádzkované ďalšie tri SM pece s obsahom 35 ton a jedna 25 tonová, tiež vyhrievaná generátorovým plynom. V roku 1943

pribudla 3 tonová elektrická oblúková pec na zlievanie. Na martinských agregátoch bolo urobených niekoľko technických vylepšení. Pôvodné pece mali dinastové klenby a magnezitové pôdne. Všetky boli vykurované generátorovým plynom a tavba trvala zhruba 9 – 10 hodín.

V roku 1957 bola stará SM pec č. 4 spolu s odlievacou halou zrušená a namiesto nej postavená nová elektrooceliareň s dvomi oblúkovými 30 – tonovými pecami. A- pec bola daná do užívania v roku 1960 a B o rok neskôr. Do roku 1967 vyrábala táto oceliareň guličkovú oceľ, od roku 1967 oceľ pre valcovne. Po rekonštrukcii výmurovky sa zvýšila ich kapacita na 40 ton a v roku 1985 bola uskutočnená zmena regulácie elektród z amplidínovej na tyristorovú. V roku 1963 došlo k rekonštrukcii SM pece č. 5 na obsah 45 – ton. Rekonštrukciou SM pecí na olejové kúrenie bolo zrušené vykurovanie generátorovým plynom. Zaznamenané bolo zvýšenie výkonu na 7 ton za hodinu. Na sklonku 50 rokov (1957 – 1961) bola realizovaná výstavba vertikálneho zariadenia pre plynulé odlievanie ocele (ZPO).				Osádka kontroluje tavenie ocele v SM peci

Prvé ZPO bolo prelomom v novej technológii odlievania ocele v bývalom Československu.
V roku 1979 dvojprúdové ZPO bolo z odlievania bram rekonštruované na odlievanie blokov štvorcového prierezu 200 x 200 mm na výrobu bezšvíkových rúr. V roku 1982 bolo spustené radiálne štvorprúdové ZPO oceľových blokov. Od roku 1990 boli postupne odstavované SM pece 2 – 4 a EOP A a B.

Odpich ocele zo SM pece

Prvého novembra 1992 stará oceliareň stíchla, pecné agregáty boli odstavené, aby uvoľnili priestor výstavbe novej 60 tonovej elektrickej oblúkovej peci. Odvtedy uplynulo dvadsať rokov. Ako ich hodnotíte z dnešného pohľadu? -Nová pec výkonom prevýšila výrobnosť pôvodných troch SM pecí a dvoch elektrických pecí, ktorá bola pred ich odstavením max. 300 kt za rok. Súčasná pec, po využití všetkých intenzifikačných prvkov a pri nevyhnutnej strate výrobnej kapacity kvôli prestavbám trinástich formátov kontinuálne odlievaných oceľových blokov, je schopná vyrobiť až 380 kiloton za rok. Zároveň uľahčila fyzickú prácu tavičov odstránením manuálneho pridávania troskotvorných a legovaných prísad a použitím technológie spracovania na panvovej peci LF výrazne zlepšila kvalitu vyrábaných ocelí. Ani sa to nezdá, ale v minulom roku 9. apríla 2011 sme tavbou č. 11875 vyrobili v elektrooceliarni od jej spustenia päťmilióntu tonu ocele.

Na vlastnom taviacom agregáte elektrickej oblúkovej pece (EAF) sa za tú dobu až tak veľa nezmenilo. K väčším zmenám môžeme zaradiť výmenu manipulátora kyslíkovej a uhlíkovej trysky od firmy MORE vo februári 1995, v r. 1999 zabudovanie poréznych kameňov systému DPP do nisteje EAF, z dôvodu prefukovania a miešania roztavenej ocele. V r. 2003 sa uskutočnila zámena regulácie ovládania elektród Vatron za Acros a v r. 2006 bola inštalácia manipulátora pre úpravu troskových dverí EAF od firmy WUSAM. Veľkým nedostatkom počas výroby ocele bolo sadenie mokrého a v zime zasneženého šrotu do tekutého zvyšku do pece a sprevádzajúce výbuchy po nasadení. Toto sa podarilo výrazne obmedziť zastrešením šrotového poľa v r. 2005.

Za zásadnú zmenu v technológii a úsporu elektrickej energie považujeme zabudovanie troch kyslíkovo-palivových horákov do stien nisteje pece v r. 2007, umožňujúcich zrýchliť výrobu jednej tavby o viac ako 5 minút a ušetriť na 1 t vyrobenej ocele zhruba 50 kWh. Žiaľ, pre slabovýkonné odsávanie spalín sme boli nútení dva horáky odstaviť. Teraz využívame len jeden, tzv. arkierový horák pri odpichovom otvore pece. K tejto technológii sa určite vrátime po vybudovaní nového zariadenia odsávania spalín, ktoré sa už začalo stavať v priestoroch starej valcovne rúr. Sprevádzkované bude v septembri budúceho roka.

V okamihu odstávky pecí pred dvadsiatimi rokmi sme oslovili Ing. Jozefa Švantnera, vedúceho SM pecí a pýtali sa ho na pocity: -Desať rokov už robím v oceliarni, prešiel som všetkými profesiami, robotníckou počnúc. Je mi smutno pri pomyslení, že pece budú odstavené. Keď si však pomyslím, že nás čaká práca, síce psychicky náročnejšia, ale ďaleko menej namáhavá ako doposiaľ, aj sa teším. Verím v schopnosti našich ľudí a spoločnými silami sa nám podarí prelomiť bariéru, že zvládneme nové, náročné pracovné postupy. A oslovili sme ho aj dnes, na poste vedúceho ZPO a keramiky a opýtali sme sa, ako by v retrospektíve zhodnotil svojich prvých desať rokov v oceliarni a nasledujúcich dvadsať?

-Mojich prvých desať rokov v oceliarni bolo z dnešného pohľadu hlavne o zoznámení sa s technológiou a postupmi pri výrobe a odlievaní ocele. Boli pre mňa predovšetkým pevným základom a neskôr aj odrazovým mostíkom pre moje ďalšie pôsobenie v oceliarni.
So spustením novej elektrooceliarne sme vytvorili aj nové stredisko - keramika, ktorého vedúcim som sa stal. Oproti starej oceliarni boli zavedené s novou technológiou aj celkom iné druhy žiaruvzdorných materiálov pre jednotlivé hutnícke agregáty oceliarne. Bolo potrebné ich rýchlo spoznať, vedieť ich správne a optimálne využiť. Začiatky boli pomerne ťažké, ale ako som spomenul pred 20-timi rokmi, že verím v schopnosti našich ľudí, toto sa mi potvrdzuje aj v súčasnosti. Myslím si, že môžeme by právom hrdí na to, čo sme za uplynulých dvadsať rokov dosiahli, na akú vysokú úroveň sme dostali kvalitu ocele vyrábanej v našej oceliarni.

Postupom času som sa pred piatimi rokmi stal aj vedúcim strediskaZPO. Hoci za uplynulých dvadsať rokov prišlo niekoľko inovačných prvkov, napr. zmena typu kryštalizátorov z doskových na rúrové, výmurovka medzipaniev sa stala monolitickou, zaviedlo sa odlievanie ocele cez posúvačové uzávery, máme kontinuálne meranie teploty a iné, som vedomý, že z hľadiska zabezpečenia vyššej kvality kontinuálne odlievaných blokov vyžaduje súčasné ZPO rekonštrukciu celej osi odlievania, ktorá sa uskutoční v septembri budúceho roka. Na túto zmenu technológie sa veľmi teším a znovu sa budem opakovať, verím našim ľuďom, tak pri realizácii samotnej rekonštrukcie, ako aj pri zvládnutí nárokov v samotnom výrobnom procese odlievania na novom zariadení.

Ručné podávanie feroprísad do EOP. Foto: Archív HM

Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová