V chladnom období je aktívnejší

Za ostatných päť rokov bol na Slovensku zaznamenaný stúpajúci trend vo výskyte hnačkových ochorení spôsobených vírusmi. V roku 2011 bolo hlásených vyše šesť tisíc prípadov vírusových hnačkových infekcií, z ktorých vo viac ako štyri tisíc prípadoch bol za ochorenie zodpovedný rotavírus a za vyše tisíckou diagnostikovaných prípadov stojí norovírus. Od začiatku tohto roka podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zaznamenali odborníci už viac ako 1400 prípadov norovírusových ochorení, z toho najviac v Trenčianskom (523) a najmenej (37) v Banskobystrickom kraji. Norovírusy spôsobujú akútne hnačkové ochorenia, ktoré je sprevádzané zvracaním,

bolesťami brucha, kŕčmi brucha, nezriedka aj bolesťami hlavy, horúčkou, či zimnicou. Inkubačná doba je 12 až 48 hodín, pričom samotné ochorenie odznieva pomerne rýchlo- za 12 až 60 hodín a nezanecháva trvalejšie zdravotné následky. Ojedinele však môže dôjsť k ťažkej dehydratácii pacienta, čo môže najmä u starších osôb, či ľudí, vysilených inou chorobou, viesť až k smrti.

Norovírus bol prvýkrát dokázaný elektromikroskopickými metódami v roku 1978 a dnes je známych približne dvadsať rôznych jeho genotypov. „ Na Slovensku diagnostikujeme norovírus ostatných desať rokov. V rámci diferenciálnej diagnostiky hnačkových ochorení, kde sa predpokladá infekčný pôvod, sa totiž len postupne rozširovalo spektrum vyšetrovacích metód. Najprv to boli len bakteriálne metódy, ktoré boli založené na kultivácii baktérií na rôznych pôdach a tak sa potvrdzovala etiológia salmonelóz, šigelóz, kampylobakterióz, hnačiek spôsobených enteropatogénnymi E. coli, a inými baktériami. Ostávala však veľká skupina hnačkových ochorení, ktorých pôvod bol neobjasnený, hoci klinický priebeh jasne napovedal, že tam ide o infekčnú etiológiu (pôvod). Postupne bolo zisťované, čo môže byť príčinou týchto ochorení a vlastne zavedením nových metodík na dôkaz vírusových agens (pôvodca nákazy, príčina chorobného procesu), ktoré tak isto môžu spôsobiť hnačkové ochorenia, bola aj na Slovensku potvrdená prítomnosť norovírusov“, konštatuje k téme MUDr. Mária Avdičová, vedúca odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Podľa nej, aj vo svete sú najčastejším pôvodcom vírusových hnačkových ochorení rotavírusy, ktoré postihujú hlavne detskú populáciu a majú aj závažný priebeh hlavne u detí do dvoch rokov veku. Nasledujú norovírusy, ktoré spôsobujú klinicky podobné hnačkové ochorenia, ale viac postihujú dospelú populáciu. Norovírusové infekcie sa vyskytujú počas celého roka, no v miernom klimatickom pásme, kde leží aj Slovensko, je pre ne typický výskyt v chladnom období roka. Prenos je klasický- prenášajú sa prehltnutím tohto vírusu, ktorý sa dostane do potraviny, ktorá už nie je ďalej tepelne spracovaná, ale najčastejší prenos, najmä norovírusových ochorení, je kontakt. „Chorý človek kontaminuje prostredie, napr. sociálne zariadenie v domácnosti, školách, škôlkach, nemocniciach, či inom kolektívnom zariadení a ďalší ľudia si znečistia ruky a zanesú si vírus do úst. Tento spôsob šírenia je najčastejší aj na Slovensku, my sme nemali také epidémie, kde by bolo dokázané, že bola kontaminovaná priamo potravina týmito vírusmi, len ojedinele bola strava podozrivá ako faktor prenosu nákazy. “, objasňuje MUDr. Avdičová.

Podľa odborníkov je veľmi dôležitá, ale aj náročná dekontaminácia prostredia, kde sa norovírus usídli. Je nutné používať také dezinfekčné prostriedky, ktoré účinkujú na vírusy, teda s virucidnými dezinfekčnými prostriedkami (hlavne s obsahom chlóru). Dekontamináciu prostredia je treba robiť kontinuálne, pretože niekto z členov kolektívu môže ďalej vylučovať norovírus, aj keď už nemá zjavné klinické príznaky. „Z toho jasne vyplýva aj spôsob zabránenia infekcie- dôsledná osobná hygiena, umývanie rúk pred jedlom a hygiena prostredia. Iná prekážka pre šírenie norovírusových ochorení žiaľ zatiaľ neexistuje“, zdôrazňuje na záver MUDr. Avdičová.