Obrátim zvyk, že sa spolupracovníci lúčia s kolegom odchádzajúcim na dôchodok. Naopak, ja by som sa chcel pri odchode rozlúčiť s vami - terajšími zo zásobovania a z predchádzajúcich pracovísk - z dopravy a oddelenia obrany. Samozrejme rád by som sa rozlúčil aj s tými, s ktorými som denne prichádzal do kontaktu a riešil otázky dodávok objednávaných materiálov. Za odpracovaných tridsaťšesť rokov som prežil veselé, vážne, ale aj stresujúce situácie vyplývajúce z môjho zaradenia. Videl som úspechy a tešil som sa z výsledkov, ktoré Železiarne Podbrezová dosiahli, veď sú súčasťou môjho života, ktorý prežívam v ich blízkosti.

Vďačný som za garanciu stability a kvality života nás zamestnancov.
S nostalgiou spomínam na staré zaniknuté prevádzkarne - rúrovňu, valcovňu, novú jemnú, zinkovňu, na dopravu s úzkorozchodnou železničkou s ešte parnými
lokomotívami, šikmý výťah na Šiklov, dymiace komíny oceliarne, ruch šrotového poľa...Nezabudnem na hrdosť nad vybudovaním nového závodu, nezdolnosť úsilia ľudí pri požiaroch či živelných pohromách a prekonávaní valiacich sa hospodárskych kríz. To všetko mi dala rodina železiarov. Ďakujem, že som smel s vami žiť.




Autor (zdroj): Ivan Sliačan