Každý rok sa teším na letnú dovolenku. Partia kamošov, teplo, relax, noví ľudia, nové krajiny. Po Ukrajine a vlaňajšej ceste cez Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Albánsko, Macedónsko a Čiernu Horu sme v našich cestovateľských plánoch chceli pokračovať opäť o čosi smelšie..., na východ. Áno, priznávam, učaroval nám východ Európy, resp. Ázie a tak sa naše plány začali sústreďovať na Uzbekistan, neskôr sme trošku upustili a cieľ dovolenky sme upravili na Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan. Keď sa už zdalo, že nám nič nebráni v ceste, predsa len prišlo k ďalším zmenám, úpravám termínov, skracovaniu celkového času, až sme uznali, že v tomto roku už žiadny veľký cestovateľský sen neuskutočníme, iba ak by sme spojili príjemné s užitočným ... Kuba! Rozhodla „lacná“ letenka, klimatické podmienky a sen..., veď kto nesníva, že navštívi tento ostrov slobody?

Centrum Havany ponúkalo množstvo atraktívnych pohľadov - v pozadí známy El Capitolio

Pláže na Kube sa slovami neopisujú

Pred tým, ako vycestujem do neznámej krajiny si rád vyhľadám množstvo informácií o minulosti, kultúre, či úrovni služieb, no o Kube som tento raz nevedel takmer nič. A ani som vlastne nechcel, veď o Kube toho z dejín viem celkom dosť, tak aspoň otestujem, či je Kuba skutočne posledným (a zároveň i prvým) komunistickým štátom na západnej pologuli našej planéty so všetkým, čo si matne pamätám z dôb svojho detstva, keď aj moja vlasť žila v rovnakom politickom zriadení. Tešil som sa na staré americké autá, ktoré som považoval za raritu a skôr za vďačný objekt mediálnych snímok, než za skutočnosť (robia strašný smrad ). Tešil som sa na príjemnú klímu, hoci hurikán Sandy nám pár dní pred odletom nahnal kus obáv. Tešil som sa na ľudí, ktorí sú vraj pokojní, milí, pohodlní, tešil som sa na Havanu, na rum, kubánske špeciality, more, relax, proste na Kubu.

Ubytovanie sme mali rezervované len na dve noci v starej časti Havany. Cestou do hotela padlo na čelné sklo niekoľko kvapiek dažďa, no taxikár nás ubezpečil, že je to bežné - raz za čas pár kvapiek dažďa - čo potvrdzovali jeho nepoužívané stvrdnuté stierače, ktoré vŕzgavým spôsobom rozmazali nanosenú špinu čelného skla. Viac kvapiek už nepadlo a tak prišla na pomoc čistá voda z ostrekovačov, ktorú sme neskôr často používali aj my, v našom požičanom aute. Letnú a zimnú zmes do ostrekovačov tu nepoznajú, veď načo, keď je počas celého roka teplota presahujúca 20 stupňov Celzia. No nepredbiehajme. .., takže Havana. Hlavné mesto sa dá v skratke opísať niekoľkými slovami– nespočetné množstvo pravouhlých ulíc so starými ošarpanými domami, pred ktorými vysedávajú pohodoví Kubánci

Cestou na pláž ...

Čo je u nás vchodom do paneláku, to je u nich prvou izbou, v ktorej je posteľ, zapnutý televízor a pohoda. Nie tak doslova, no množstvo príbytkov vyzeralo presne takto. Bočné ulice boli ešte ošarpanejšie a letmý náhľad do dvorov naznačoval, že s opravami sa tu nik neponáhľa. Môj kamarát to opísal pomerne výstižne: „Je tu špina, no nie bordel“. Presne tak. Ulice boli bez odpadkov, aj v nočných hodinách sme sa cítili bezpečne, hoci sme boli pre domácich neprehliadnuteľní. Tu by som mladým Havančanom trošku vyčítal ich prílišnú angažovanosť „s pomocou“ pre turistov.Miernu rezervovanosť, ba povedal by som až hanblivosť, ktorú som očakával, dnes vystriedala otravnosť kšeftárov, ktorí ponúkajú aj modré z neba. Kuba sa mení. Mám pocit, že až príliš rýchlo

Mestečko Trinidad ponúklo výlet do histórie

Pohodoví Kubánci

No netreba hádzať flintu do žita, veď aj tí kšeftárikovia mali svoje čaro, o čom sme sa presvedčili na druhý deň, pri požičiavaní auta. Veľmi rýchlo sme zistili, že to nebude tak jednoduché a nebyť „pomoci pesos do ruky“, asi by sme sa k autu ani nedostali. Konečne máme auto! No, auto..., čínska značka, ktorého sedadlá boli sťa trestná lavica, motor neustále zhasínal a na prístrojovej doske svietilo nespočetné množstvo výstražných kontroliek, z ktorých nám mnohé nič nehovorili. So značením ciest si v Kube veľkú starosť nerobia a tak nám trošku trvalo, kým sme sa z dvojmiliónovej Havany dostali na trojprúdovú cestu – smer Trinidad. Kvôli chodníku neopúšťaj cestu“ nabralo v kubánskych pomeroch oveľa exponovanejší význam,

no po ťažkostiach zvykne prísť odmena, a tá bola v podobe útulného ubytovania, s ústretovými domácimi, skvelou stravou a neskutočnou plážou. Konečne pri mori!
Okrem adrenalínového zážitku, keď vám ráno spopod nohavíc ležiacich na zemi, vybehne veľkou rýchlosťou osemnohá potvora a schová sa pod posteľ, sme v La Boce zažívali len príjemné chvíle plné slnka, pokojného teplého mora a relaxu. Neďaleké historické mestečko Trinidad ponúkalo nádherné uličky a napriek čulému turistickému ruchu boli miestni presne takí, akých som si predstavoval. Pohodoví.
Naša dovolenka bola príliš krátka na to, aby sme prešli „celú Kubu“ a tak sme museli viac ako polovicu vysnívaného itineráru vypustiť a radšej sme užívali tých pár dní, než by sme sa hnali „všetko vidieť, všetko počuť“. Vystriedali sme ešte niekoľko ubytovaní v domácnosti, všade sme mali šťastie na výbornú pani kuchárku, nápomocných domácich a slušnú úroveň ubytovania.
Je ťažké opísať množstvo zážitkov do niekoľkých viet, rovnako tak je ťažké vybrať správne zábery, keď ich je tak veľa, no Kubu jednoducho treba ochutnať, nasať jej pachy, spoznať ľudí. .. Kubu je treba zažiť. Rýchlo, kým Fidel ešte žije .









Autor (zdroj): Mgr. Marián Jančovič+foto