Na Slovensku navštívilo v chrípkovej sezóne 2012-2013 s chrípkou lekára približne 226126 ľudí a celkovo bolo na akútne respiračné ochorenia evidovaných 1 698 923 prípadov, čo je o 17,5 percenta viac, ako v predchádzajúcej sezóne. Chorých bolo mnoho ďalších, ktorí chrípku vyležali doma bez návštevy lekára. Laboratórne sa chrípku podarilo potvrdiť v 647 prípadoch. Epidemiológovia veľkosť tohtoročnej chrípky, aj jej dopady na zdravie obyvateľstva vyhodnotili. Verdikt znie: Chrípková sezóna 2012/2013 bola závažnejšia ako uplynulá. „Zaznamenali sme vyšší počet ťažších foriem ochorení SARI (ťažké akútne respiračné ochorenie), ktoré mimochodom hlásime aj do európskych sietí, ktoré tiež situáciu monitorujú a následne analyzujú. Za celé Slovensko je dosiaľ nahlásených 244 takých ťažkých ochorení, ktoré sú sprevádzané dušnosťou, pacient musí vyhľadať lekársku pomoc, je odkázaný na umelú pľúcnu ventiláciu, alebo minimálne na saturáciu kyslíkom. V sezóne 2011/2012 bolo takýchto prípadov hlásených len 41. Podrobne sme zatiaľ analyzovali situáciu v Banskobystrickom kraji, kde za uplynulú chrípkovú sezónu bolo hlásených celkovo 39 prípadov SARI, z ktorých 9 končilo úmrtím, 7 priamo na chrípku, 2 na jej následky. Zaujímavá je aj etiológia (pôvod) ochorení, keď sa na nich podieľali všetky typy vírusov chrípky. Treba zdôrazniť, že všetky vírusy ktoré sa evidovali v etiológii chrípky, či spomínaných ťažkých ochorení, boli obsiahnuté v očkovacích látkach proti chrípke,“ konštatuje k analýze MUDr. Mária Avdičová, vedúca Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Keď sa prenesieme z národnej úrovne na úroveň Banskobystrického kraja, tu lekári zaznamenali 185 981 prípadov ochorení na ARO a z toho 23 080 prípadov chrípke podobných ochorení. Je to o 12,3 percenta viac ako v minulej sezóne. Čo sa týka rozloženia chorobnosti v tejto sezóne podľa MUDr. Avdičovej úroveň ARO prekračovala očakávanú hladinu a prvý vrchol dosiahli ochorenia tesne pred Vianocami – v 49. a 50. kalendárnom týždni. Potom prišlo k očakávanému poklesu počas Vianoc, aj v súvislosti so školskými prázdninami, následne chorobnosť narastala a vrchol dosiahla v 8. až 10. kalendárnom týždni, kedy túto sezónu kulminovala. Odvtedy mierne klesá s výnimkou 14 kalendárneho týždňa, kedy opäť výraznejšie stúpla. Najmä v druhej časti chrípkovej sezóny prevažoval v príčinách, náhodne odobratých vzoriek sentinelovými lekármi od pacientov chorých na chrípku, hlavne vírus chrípky typu B, ktorý akoby naberal na agresivite. V podstate všetky ťažšie ochorenia sme zaznamenali len vo februári, marci a apríli - vo vrcholnej fáze tohtoročnej chrípkovej sezóny. A to je typické pre klasický sezónny výskyt. Intenzita chrípky sa po pandemickom období, kedy bola chorobnosť významne vysoká, akoby stlmila. V chrípkových sezónach rokov 2010/11 a 2011/12 došlo k poklesu ochorení a mali menej agresívny priebeh. Chrípková sezóna v tomto roku opäť dostala typický charakter významného sezónneho zvýšenia s dvomi maximami a teraz opäť klesá. Čo je podľa odborníkov, MUDr. Avdičovú nevynímajúc, závažné a alarmujúce, že zaočkovanosť populácie proti chrípke sa pritom v uplynulej chrípkovej sezóne znížila a klesla pod 4 percentá. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča celkovú zaočkovanosť populácie vyššiu ako 30 percent. Očkovanie pritom výrazne znižuje množstvo závažných prípadov i cirkuláciu vírusu v populácii. Štatistiky sú jednoznačné – chrípka a úmrtia na chrípku sa nevyhýbajú ani Slovensku. Ako konštatovala MUDr. Avdičová, priebeh tohtoročnej chrípkovej sezóny nebol len slovenský, ale celoeurópsky jav. Až na to, že proporcia vírusov, ktoré sa podieľali na príčinách chrípkových ochorení v prvej fáze sezóny, sa častejšie vyskytoval pandemický vírus A H1N1 a v druhej fáze to bol vírus chrípky typu B. „V niektorých európskych krajinách sa vírus typu B vyskytoval skôr, k nám to prišlo s odstupom, ale o to razantnejšie. Evidované úmrtia boli totiž až v druhej fáze chrípkovej sezóny – vo februári a v marci. Aj preto bolo na európskom fóre opäť zdôrazňované, že treba viac propagovať očkovanie proti chrípke ako najúčinnejšom preventívnom opatrení. Potvrdzujú to aj čiastkové analýzy, ktoré sme robili.. Treba si uvedomiť, že vyšetrujeme len špičku ľadovca z celkového počtu ochorení, aby sme vedeli, čo sa udialo v populácii. Nie je cieľom, aby každý chorý bol vyšetrený a mal potvrdený vírus chrípky. Aj z tých málo prípadov ktoré sme takto vyšetrovali, sme spätne robili epidemiologickú anamnézu a získavali ďalšie informácií, ktoré nás zaujímali hlavne vo vzťahu k očkovaniu. Je smutné, že v celom Banskobystrickom kraji sme zaznamenali len prípady očkovaných na chrípku, ktoré však oba skončili uzdravením aj napriek tomu, že sa vyskytli vo vyššom veku. Naopak, máme také skúsenosti, že aj v rodinách kde žijú starší ľudia, ktorí mali byť všetci zo zákona zaočkovaní, lebo im to prepláca zdravotná poisťovňa, mali sme dvojicu chorú na chrípku - manželka bola očkovaná a mala ľahší priebeh ochorenia, manžel nie a umrel. V tejto súvislosti by som poďakovala sentinelovým lekárom (jeden lekár v okrese pre dospelých jeden pre deti), ako aj nemocničným lekárom a patológom za dobrú spoluprácu pri získavaní relevantných informácií o tohtoročnej chrípkovej sezóne a najmä pri laboratórnom objasňovaní prípadov,“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Všetky svetové kapacity sa snažia, aby ochorenia, preventabilné očkovaním boli eliminované, aby sa prestali vyskytovať a pripravili sa podmienky pre eradikáciu (úplne vymýtenie toho, ktorého ochorenia) . V súčasnosti ide v európskom regióne WHO hlavne o rubeolu a osýpky. Osýpky majú ťažký priebeh u malých detí a môžu poškodiť centrálny nervový systém a rubeola je riziková hlavne pre tehotné, pretože ak ochorejú na ňu v prvom trimestri, môže poškodiť plod. Treba zabrániť, aby sa rodili malformované deti. „Tieto procesy eliminácie prebiehajú nielen v európskom regióne, ale aj celosvetovo. Silnejú kampane aj v krajinách, kde je vysoká zaočkovanosť a nulový, či ojedinelý výskyt ochorení, do ktorých patrí aj SR. Odborníci v týchto krajinách tiež neostávajú bez úloh, lebo sa tieto choroby v súvislosti s pohybom ľudí môžu k nám zavliecť. Treba vyvinúť energiu na udržanie zaočkovanosti. Takéto krajiny - teda aj SR, musia robiť diferenciálnu diagnostiku všetkých exantemových ochorení, teda tých ochorení, ktoré by sa mohli podobať na osýpky a rubeolu, aby to lekári rozpoznali a aby mysleli na tieto ochorenia, aj keď sa u nás nevyskytujú. Veď mnohí mladí pediatri ešte ani nevideli osýpky, keďže sa na Slovensku nevyskytujú už 15 rokov,“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová dôležitosť epidemiologickej bdelosti.

Autor (zdroj): M. Tolnayová, RÚVZ BB