 |
Leto je tu a prevádzkovatelia kúpalísk postupne otvárajú svoje prevádzky. Návštevník si často ani neuvedomuje, čo v záujme jeho zdravia takémuto otvoreniu predchádza, a že prevádzkovateľ musí splniť prísne zákonné pravidlá, ktoré dôsledne kontrolujú pred spustením prevádzky i počas nej odborníci príslušných regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) v rámci štátneho zdravotného dozoru.
Frekvencia vyšetrovania kvality vody na kúpanie v umelých kúpaliskách vyplýva z vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.308/2012 Z.z., ktorá pojednáva o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku. „Každý ukazovateľ kvality vody má stanovenú frekvenciu vyšetrovania, ktorá závisí od druhu ukazovateľa a jeho významnosti zo zdravotného hľadiska, alebo z hľadiska dodržania účinnosti technológie úpravy vody. Mikrobiologické ukazovatele sa v bazénoch umelých kúpalísk musia napríklad vyšetrovať jedenkrát za 14 dní v bazénoch bez recirkulácie vody a jedenkrát za mesiac v bazénoch s recirkuláciou vody. Ukazovatele dôležité pre dodržanie účinnosti technológie úpravy vody sa vyšetrujú jedenkrát denne, napríklad reakcia vody, až trikrát denne, napríklad pri voľnom chlóre,“ konštatuje k téme hlavná odborníčka hlavného hygienika SR v odbore hygieny životného prostredia a vedúca odboru hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ v Banskej Bystrici MUDr. Kvetoslava Koppová. Dodáva, že „...požiadavky na kvalitu vody na kúpanie v prírodných kúpaliskách, ako aj frekvenciu vyšetrovania vody upravuje aj uvedená vyhláška MZ SR č. 308/2012 Z.z. Frekvencia vyšetrovania je upravená podobne, t.j. vyšetrenie sa vykonáva pred začatím kúpacej sezóny a následne jedenkrát za 14 dní. Osobitným predpisom, vyhláškou MZ SR č. 309/2012 Z.z. sú upravené požiadavky na vodu určenú na kúpanie. Ide o vodné plochy, ktoré boli za vody určené na kúpanie vyhlásené podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách . Pri ich monitorovaní a hodnotení sa uplatňujú požiadavky európskej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie. V prírodných kúpaliskách a vodách určených na kúpanie majú na kvalitu vody vplyv aj ďalšie faktory. Je to najmä samočistiaca schopnosť vody, jej veľký objem, voda stále prúdi, riedi sa a obnovuje, prípadné mikróby vnesené do vody človekom sa vo veľkom objeme rozptýlia a ich koncentrácia je potom minimálna. Povinnosť kontrolovať kvalitu vody v kúpaliskách a bazénoch v stanovenej frekvencii a rozsahu majú uloženú prevádzkovatelia týchto zariadení zákonom č.355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Vlani bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 306/2012 Z.z, ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2012 a tento rok zákonom č. 74/2013 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2013. Podstatou zmien bolo zosúladenie legislatívy SR s európskou smernicou o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ako i zavedenie niektorých ďalších povinností prevádzkovateľov. Ide napr. o povinnosť zabezpečiť na umelom kúpalisku stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov, podľa počtu a druhu bazénov.“
V koľkých bazénoch a jazerách sa budeme v lete kúpať?
Na Slovensku vykonávajú štátny zdravotný dozor a posudkovú činnosť s cieľom minimalizovať zdravotné riziká pri kúpaní počas letnej turistickej sezóny Úrad verejného zdravotníctva SR a jednotlivé RÚVZ, banskobystrický nevynímajúc. V SR je v súčasnosti 84 prírodných vodných plôch, z toho 33 je určených na kúpanie (údaj z roku 2012), 187 umelých kúpalísk, v ktorých je 558 bazénov z toho 371 netermálnych a 187 termálnych. „V okresoch Banská Bystrica a Brezno odbor hygieny životného prostredia a zdravia nášho RÚVZ vykonáva štátny zdravotný dozor v 30 zariadeniach, v ktorých sa nachádza 53 bazénov. Z 30 zariadení máme 3 kryté plavárne so 6 bazénmi, 4 letné kúpaliská, resp. vonkajšie nekryté bazény s 11 bazénmi, zvyšných 36 bazénov sa nachádza v 23 ubytovacích a relaxačných zariadeniach. Ide prevažne o neplavecké, oddychové a vírivé bazény. Vo vzorkách odobratých z jednotlivých bazénov sa stanovuje celkovo 14 ukazovateľov kvality vody, z toho je 6 mikrobiologických, 2 biologické a 6 fyzikálno-chemických,“ uvádza k téme Miroslav Schwarz z odboru hygieny životného prostredia a zdravia banskobystrického RÚVZ. Predpoklad začatia prevádzky je po prvom júli 2013. Do zoznamu 33 vôd určených na kúpanie, ktorý ÚVZ SR uverejnil pre Letnú turistickú sezónu 2013, sa z Banskobystrického kraja dostali strediská Ružiná, Teplý vrch, ale aj jazerá v okolí Banskej Štiavnice.
Aké ochorenia hrozia v prípade znečistenia vody na kúpanie?
Z vody do organizmu ľudí mikroorganizmy prenikajú rôznymi cestami, napr. prehltnutím, vdýchnutím aerosolu, cez očné spojovky a iné sliznice, cez poškodenú, ale i zdravú kožu. Pri kúpaní vo voľnej prírode sa ľudia dostávajú do kontaktu s množstvom mikroorganizmov, ktoré môžu ohroziť ich zdravie. Z vody, do ktorej sa dostali výlučky hlodavcov sa ľudia pri kúpaní môžu infikovať leptospirami, ktoré môžu spôsobovať ochorenia podobné chrípke, ale aj zápal mozgu, mozgových blán, pečene a obličiek. Okrem mikroorganizmov sa v prírodných kúpaliskách môžu premnožiť toxické a alergizujúce sinice, ktoré u citlivých jedincov, ako sú napr. deti, môžu vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky, zápaly očných spojoviek a pri prehltnutí nevoľnosť, zvracanie, hnačky, kŕče. „Faktorom prenosu infekčných ochorení však môže byť aj voda na kúpanie v bazénoch. Ide napríklad o ochorenia vírusového, bakteriálneho, hubového alebo parazitárneho pôvodu. Prejavujú sa najmä ako zápalové ochorenia kože, kožných adnexov, očí, očných spojoviek, nosohltanu, zvukovodu, močových a pohlavných orgánov. Na prenose hubových ochorení sa podieľajú aj znečistené povrchy v okolí bazénov a v sprchách,“ uvádza k možným rizikám MUDr. Zora Adamčáková z Odboru hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ Banská Bystrica.
|
|
