Problémy, ktoré má Grécko so svojimi verejnými financiami už nie je potrebné nejako bližšie predstavovať. Veď v roku 2010 tvorilo celkové daňové zaťaženie len niečo okolo 31 percent ročného HDP (európsky priemer v tej dobe bol 36,4 percenta), čím sa Grécko vtedy radilo medzi krajiny, ktorých obyvatelia nosili jedno z najnižších daňových bremien v Európe. Rok predtým sa dokonca celkové daňové zaťaženie pohybovalo pod úrovňou 30 percent HDP. Pre kontrast, západné a severské krajiny, ktoré sú významné práve pravým opakom, t.j. vysokým zdaňovaním svojich obyvateľov, vykazujú celkové daňové zaťaženie na úrovni 40 až 50 percent. Daň z príjmov fyzických osôb Príjmy fyzických osôb sú rozdelené do šiestich skupín: príjmy z nehnuteľného a príjmy z hnuteľného majetku, príjmy z podnikania, príjmy z poľnohospodárskej činnosti, príjmy zo zamestnania a napokon sú to príjmy zo živností.

Súčet dosiahnutých príjmov tvorí spoločný základ dane, pričom pre Grécko je typický systém progresívneho zdaňovania s 9 daňovými pásmami v rozsahu od 0 do 45 percent. I keď daňová sadzba na úrovni 45 percent radí Grékov medzi krajiny s najvyššími daňovými sadzbami (vyššiu má len Portugalsko 46 percent, Rakúsko a Veľká Británia s rovnakou 50 percentnou sadzbou), tak efektívna daňová sadzba je naopak veľmi nízka čo spôsobujú najmä rozsiahle daňové bonusy a aj fakt, že príjem do 12 000 eur sa nezdaňuje vôbec. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené jednotlivé daňové pásma spolu so sadzbami.

Základ dane v eurách	Daňová sadzba v percentách
od 0 do 12 000	0
od 12 000 do 16 000	18
od 16 000 do 22 000	24
od 22 000 do 26 000	26
od 26 000 do 32 000	32
od 32 000 do 40 000	36
od 40 000 do 60 000	38
od 60 000 do 100 000	40
od 100 000	45

Grécko uplatňuje rozsiahly systém daňových bonusov, ktorý v roku 2003 nahradil práve systém nezdaniteľných častí. Od konečnej daňovej povinnosti si tak Gréci môžu odpočítať časť vynaložených liečebných výdavkov, výdavkov na prenájom nehnuteľnosti (napr. bytu), ako aj časť výdavkov na vzdelávanie, životné poistenie či výdavky vynaložené za účelom prestavby nehnuteľnosti tak, aby bola šetrnejšia k životného prostrediu, vrátane vykurovacích systémov. Gréci si môže svoju daňovú povinnosť znížiť aj o úroky z hypotekárneho úveru. V súvislosti s hospodárskou krízou a obrovským výpadkom príjmov sa Grécko rozhodlo daňové bonusy upraviť, pričom znížilo percento vynaložených výdavkov, ktoré si môžu od svojej daňovej povinnosti odpočítať, z 20 na 10 percent. Zrušila sa tiež jediná odpočítateľná položka, ktorú grécky daňový systém obsahoval, a to výdavky na sociálne zabezpečenie. Od roku 2011 si tak Gréci nemôžu svoje nezdaniteľné príjmy znížiť o celkovú sumu zaplatených odvodov, ale znížia si len svoju daňovú povinnosť o hodnotu 10 percent týchto výdavkov.
Príjmy dosiahnuté z prenájmu pôdy alebo nehnuteľností sú navyše zdaňované daňovou prirážkou 1,5 percenta k výslednej progresívnej sadzbe. V prípade, že má nehnuteľnosť rozlohu väčšiu ako 300 metrov štvorcových sa daňová prirážka zvýši na 3 percentá.

Daň z príjmov právnických osôb
Grécko sa pridalo k štátom, ktoré postupne znižujú sadzbu dane z príjmov právnických osôb. V roku 2000 sa sadzba pohybovala ešte na úrovni 40 percent avšak s tým, že postupne klesala až na súčasných 20 percent (v roku 2011 sa príjmy podnikov zdaňovali sadzbou 24 percent). Špeciálna daňová sadzba 25 percent sa využíva len v prípade právnických kancelárií a asociácii, ako aj joint ventures. Dodatočná 3 percentná daňová sadzba sa odvádza z hrubého príjmu z nehnuteľného majetku.

Miestne dane
Grécke municipality získavajú financie z výberu dane z nehnuteľnosti a dane z dedičstva a darovania. Pre daň z nehnuteľnosti je typická progresívna daňová sadzba v rozmedzí od 0,2 do 1 percenta. Nehnuteľnosti s hodnotou do 200 000 eur sú oslobodené od dane. Výnimku zo zdanenia tvoria len nehnuteľnosti s hodnotu vyššou ako 5 miliónov eur, ktoré sú zdaňované špeciálnou 2 percentnou sadzbou. Grécko tiež uplatňuje daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti vo výške 8 percent pre prvých 20 000 eur z hodnoty nehnuteľnosti a 10 percent pre prevyšujúcu hodnotu.

Daň z pridanej hodnoty
Grécko uplatňuje základnú daňovú sadzbu vo výške 23 percent a dve znížené vo výške 6,5 a 13 percent. Sadzba vo výške 6,5 percenta sa používa najmä v prípade kníh, novín či periodík, ale aj v prípade farmaceutických výrobkov, kultúry a hotelierskych služieb. Druhá sadzba sa využíva najmä v prípade základných potravín, dodávok vody, dopravy, poľnohospodárskych vstupov, medicínskych či pohrebných služieb.

Autor (zdroj): Ing. Alena Kvačkajová, Edu