Turistika v Čechách a v Poľsku

				V pláne turistov z Podbrezovej sme mali v tomto roku aj spoznávanie prírodných krás okolitých štátov. Prvý augustový týždeň sa 28 turistov osobnými autami po deviatich hodinách presunulo na sever Čiech a utáborili sa na štyri dni v autokempingu Bučnice v Dolnom Adršpachu. Svojou výbornou polohou v blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Adršpašskoteplické skaly sme mali zo „základného tábora“ k nim rýchly prístup. V prvý deň sme cez sedemkilometrovú Vlčiu roklinu navštívili prvé skalné mesto ADRŠPAŠSKÉ SKALY. Meno dostali podľa neďalekej zrúcaniny hradu Adršpach, ktorý leží na Starozámeckom vrchu. Spoplatnený turistický okruh po zelenej značke je dlhý štyri kilometre. Vstupom do skál sme sa ocitli v skalných labyrintoch. Našli sme tu až deväťdesiat metrov vysoké skalné veže, hlboké rokliny, vodopád a dve jazierka. Neďaleko prameniaca rieka Metuje preteká celým skalným mestom. Ako tieto skaly vznikli? Pred stodvadsiatimi miliónmi rokov sa tu rozprestieralo plytké more. Na jeho dne sa ukladal piesok a vápenec.Pred deväťdesiatimi miliónmi rokov praveké more ustúpilo a na jeho dne zostali mohutné vrstvy vápencových a pieskovcových sedimentov,ktoré boli ďalej formované povrchovou vodou a poveternostnými vplyvmi.

Upraveným chodníkom sme sa presunuli, okolo krásnych skalných útvarov s najrôznejšími názvami, až k miestu, z ktorého vidieť najvyšší skalný útvar Milenci, ktorý je stotri metrov vysoký. Turistická trasa pokračovala ku Gotickej bráne. Po drevených lavičkách sme prišli na Slonie námestie a Krakonošov zub. Hneď vedľa stojí Čertov most, za ním nás vítal Malý vodopád a ďalej po schodoch Veľký vodopád, ktorý padá do skalnej úžiny z výšky šestnásť metrov. Keď sme tu všetci naraz zakričali kúzelnú formulku „Krakonošu, Krakonošu, dej nám více vody“ na vlastné oči sme uvideli malý zázrak – vodopádom začalo tiecť oveľa viac vody. Vodopád vyteká zo skalného jazierka, kde sme sa nechali previesť loďkou. V Nové partii bolo síce osemsto schodov, ale za naše úsilie sme boli odmenení nádhernými výhľadmi na skaly. Uvideli sme Milencov, Starostu a Starostovú a mnoho ďalších. Celá trasa končila tzv. Myší dírou, ktorou sme prešli k Ozvene a odtiaľ okolo jazierka k východu. Toto miesto je obľúbené aj horolezcami, ktorých sme videli pri zdolávaní kolmých stien. Nachádzalo sa tu veľa už zaistených horolezeckých ciest pre výstupy.
Niektorí z nás vyšli aj na Krížový vrch (667 m.n.m.) so skalnatým hrebeňom, ktorý sa vypínal priamo proti Adršpašským skalám. K vyhliadke na jeho vrchol vedie obnovená krížová cesta. Asi dvesto metrov od jeho úpätia stojí socha Svätého Václava, patróna českej zeme. Naspäť do kempu sme šli vláčikom.

Na druhý deň sme sa autami presunuli do Malej Úpi, na hrebeň Krkonôš. Odtiaľ sme vystúpili na SNĚŽKU (1 602 m.n.m.), najvyšší vrch Čiech ležiaci na hranici s Poľskom. Bolo tu ľudí, ako na púti. Krajší a pokojnejší bol zostup dolinou Obří Dúl, popri banskom múzeu, do turistického centra Pec pod Snežkou. Táto túra mala sedemnásť kilometrov. Na tretí deň ráno sme z kempu navštívili TEPLICKÉ SKALY a absolvovali okruh dlhý šesť kilometov. Ide o najrozsiahlejší skalný labyrint v strednej Európe. Na začiatku sme sa výstupom po tristo schodoch a rebríkoch dostali zrúcanine stredovekého strážneho hradu Střmen, s krásnou vyhliadkou na okolité skalné steny. Nachádzajú sa tam aj súvislé skalné steny, štíhle skalné veže, previsy, jaskyne a divoká príroda. Najznámejšími útvarmi sú Skalná koruna, Chrámové a Martinské steny. V Chrámových stenách sa nachádza najrozsiahlejší dvadsaťsedem kilometrov dlhý jaskynný pieskovcovitý systém v strednej Európe. Zaujímavosťou tohto skalného mesta je aj oblasť nazvaná Sibiř, v ktorej môže byť sneh aj v letných mesiacoch. Chodníky sú tam totiž medzi vysokými skalnými masívmi mimoriadne hlboké a slnko sa tam vôbec nedostane.

V štvrtý deň zrána, cestou na Slovensko, sme ešte vystúpili po žltej turistickej značke z horského mestečka Karlów v Poľsku na GORY STOLOWE (Stolovú horu). Nachádza sa na česko-poľskej hranici neďaleko od mesta Hronov a tvorí dominantu kraja. Typické sú pre ňu kamenné náhorné plošiny, ktoré pretínajú úžľabiny, pukliny i osamelé skaly. V skalách vznikli skutočné skalné labyrinty.

Gory stolowe sú jediné tabuľové hory v Poľsku a sú tvorené prevažne pieskovcom. Najvyšší vrchol Szczeliniec Wielki (Veľká Hejšovina) dosahuje výšku 919 metrov a je tak najvyšším pieskovcovým vrcholom v strednej Európe. Vrchol je ohraničený šesťdesiat metrov vysokými skalnými stenami. Chodník medzi skalami je dobre udržiavaný a opatrený miestami kovovým zábradlím. Aby sme mohli preskúmať toto pozoruhodné dielo prírody, museli sme zdolať 665 kamenných schodov do priesmyku a dostali sme sa k horskej chate. Od jej severných terás boli krásne panoramatické výhľady na poľskú i českú stranu. Za chatou začínal platený prehliadkový okruh skalným mestom. Boli sme prekvapení hĺbkou roklín, kde sme obdivovali labyrinty, tunely a ojedinelé skalné útvary. Po prejdení celého okruhu sme zostúpili dolu k vchodu do skalného mesta. Celá oblasť je turisticky veľmi zaujímavá a vyhľadávaná. Túra bola dlhá päť kilometrov. Bol to vynikajúci záver nášho turistického programu.






Autor (zdroj): Ing. Peter Mlynarčík