Zvláštnosťou príprav SNP v podbrezovských železiarňach bolo, že väčšia časť zamestnancov dochádzala do práce z okolitých obcí a tak prípravy na odpor prebiehali súčasne s prípravami v domovských obciach robotníkov. Významným prelomom pri prípravách na SNP bolo zjednotenie viacerých odbojových prúdov na základe Vianočnej dohody (vznikla SNR, jednotné velenie, vytvorenie revolučných národných výborov). Odboj v Podbrezovej organizoval Adolf Weinhold. Predstavitelia podbrezovského odboja sa dohodli, že spoločnou akciou robotníkov s partizánmi prinútia nemeckú správu železiarní opustiť závod tak, aby pri svojom odchode nevzali so sebou cenné veci a nepoškodili strojové vybavenie. Rozhodli sa, že všetky závody, ktoré patria pod podbrezovskú správu (Podbrezová, Piesok a Hronec) zastavia výrobu až po výplate, 26. augusta 1944. V tento deň prišla do Podbrezovej na nákladných autách jednotka ozbrojených partizánov, ktorí rozdávali robotníkom letáky vyzývajúce k skoncovaniu vlády Nemcov a ľudákov. Nemci pôsobiaci vo fabrike boli vyzvaní, aby do ôsmej hodiny opustili závod najbližším vlakom. Hneď po výplate mzdy zaznela siréna. Zastavená bola práca a robotníci sa zhromaždili na nádvorí závodu, kde odzneli prejavy ilegálnych pracovníkov, vyzývajúce štrajkujúcich robotníkov do boja proti okupantom. Na znak súhlasu s podbrezovským štrajkom zastavili prácu aj robotníci vo Vajskovej, Dubovej, na pílach v Štiavničke, Jánošovke, Gašparove, Polomke a Červenej Skale.
V Podbrezovej po úteku Nemcov 26. augusta nastalo krátke obdobie bezvládia, povstalci nenastolili okamžite novú správu v závode. Dôležitú úlohu v SNP zohrávali priemyselné podniky, najmä tie, ktoré priamo zabezpečovali partizánom vojenské vybavenie. Podbrezovské železiarne boli hlavným hutnícko-strojárskym podnikom, ktorý povstalcov zásoboval celé dva mesiace. Železiarne boli totiž na povstaleckom území najväčším hospodárskym komplexom. V situácii, keď sa územie ovládané povstalcami nachádzalo v obkľúčení fašistickej armády, úloha podbrezovských železiarní významne vzrástla. Zavedená bola oprava vojenských motorových vozidiel, vyrábali sa výbušné míny, mínomety, zásobníky do guľometov, podkovy pre kone, zákopnícke lopaty, nástroje pre ženistov, plechové piecky do zákopov, poľné kuchyne. Dodávali kyslík a stlačený vzduch na umelú hmlu a protileteckú obranu. Za zmienku stojí dodávka trosky, škvary a páskového železa na stavbu provizórneho letiska na Rohoznej pri Brezne. Ďalej to boli dodávky pozinkovaných benzínových sudov, ocele na protitankové prekážky a rôznych želiez k opevňovacím prácam. Vyrobili a dodali hrubé plechy, tyčové a tvárové železo rôznej akosti na pancierový vlak „Masaryk“, ktorý bol nasadený na trati Brezno – Červená skala. Na výrobkoch pre povstalecké a armádne jednotky sa pracovalo v železiarňach v nepretržitých zmenách. Celková výška dodaného materiálu bola podľa podnikových tlačív vyčíslená na 7 233 514 Ks. Závod zabezpečoval aj zdravotnícku a zásobovaciu pomoc pre povstalcov. Náklady na stravu, oblečenie a starostlivosť predstavovali 3646 388 Ks. Významnou pomocou bolo zriadenie vojenskej nemocnice s kapacitu pre 120 ranených. Bol zriadený očisťovací kúpeľ pre 300 mužov a kuchyňa pre približne taký istý počet ľudí.
Pomoc bola o to výraznejšia, že stav robotníkov bol podstatne nižší. Výroba v Podbrezovej bola obnovená aj napriek tomu, že tisícka robotníkov nastúpila do povstania. Podbrezová bola svojimi dodávkami nesmierne dôležitá pre povstalecký front, preto bolo potrebné jej pomoc zachovať. Nové vedenie uskutočnilo reorganizačné zmeny, po ktorých boli pracovníci preraďovaní na najdôležitejšie prevádzky. Boli povolaní bývalí, starí zamestnanci, ktorí aspoň čiastočne nahrádzali odvedencov. Do Podbrezovej dokonca začali prichádzať od prvých dní utečenci zo závodov a miest, ktoré ohrozovali Nemci. Takto železiarne získali nových ľudí, ktorí sa zapojili do výrobného procesu. Najlepšie sa uplatnili kvalifikovaní odborníci z Dubnice nad Váhom a z Dolných Hámrov. Ovládali technológiu zbrojárskej výroby, ktorá bola nesmierne dôležitá pre potreby SNP a v Podbrezovej nemala až takú dlhú tradíciu.

V deň 69. výročia SNP v Lopeji, miestnej časti Podbrezovej, odhalili profesorovi Ladislavovi Sárovi, prvému hlásateľovi slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia pamätnú tabuľu. Na pietnom akte sa zúčastnil aj predseda vlády SR Robert Fico.(ok) F: I. Kardhordová

Autor (zdroj): Mgr. V. Homola