 |
Pod záštitou Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je každoročne 43. kalendárny týždeň v roku venovaný Európskemu dňu bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Pre tento rok bola hlavnou, ale aj aktuálnou témou „Spolupráca pri prevencii rizík“. Pri tejto príležitosti Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici,23. októbra organizoval deň otvorených dverí. Zamestnanci odboru preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie poskytli záujemcom individuálne konzultácie a poradenstvo v problematike ochrany a podpory zdravia pri práci so zameraním najmä na hodnotenie zdravotných rizík, vypracovanie posudku o riziku, prevenciu rizík, objektivizáciu faktorov pracovného prostredia, kategorizáciu prác, zabezpečenie PZS a zdravotného dohľadu zamestnancov a pod.
„Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je najväčším podujatím svojho druhu, zameraným na zvyšovanie informovanosti o aspektoch zdravia pri práci. Jeho cieľom je prispievať k zlepšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia na pracoviskách Európy. Tento rok pripadol na dni od 21. do 27. októbra a koordinovala ho Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA). S realizáciou podujatí a činností pomáhali partneri agentúry v 28 členských štátoch EÚ i mimo nej, vrátane všetkých RÚVZ v SR a ÚVZ SR. Dvojročnú kampaň Zdravé pracoviská s názvom Spolupráca pri prevencii rizík začala EU-OSHA v roku 2012. Poukazuje na význam dobrej komunikácie vedenia podniku so zamestnancami pri zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.“ uviedla hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre preventívne pracovné lekárstvo a toxikológiu a vedúca Oddelenia zdravotných rizík, chemických a biologických faktorov a genetickej toxikológie RÚVZ B. Bystrica MUDr. Eleonóra Fabiánová.
Prečo je potrebné venovať sa zdravotným rizikám pri práci?
Z poznatkov pracovníkov odborov preventívneho pracovného lekárstva úradov verejného zdravotníctva v SR vyplýva, že úroveň starostlivosti a ochrana zdravia zamestnancov poukazuje na celkovú kultúru podniku. Pribúdajú podniky, kde sa venuje dostatočná pozornosť ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, vyžaduje sa dôsledné dodržiavanie bezpečných pracovných postupov a je zabezpečená informovanosť zamestnancov o výskyte škodlivých faktorov pri práci. Za pozitívum možno považovať vzostup spolupráce zamestnávateľov s tými pracovnými zdravotnými službami, ktoré pre zamestnávateľov zabezpečovali odborný dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov z hľadiska ochrany ich zdravia. Povinnosťou všetkých zamestnávateľov je identifikovať všetky potenciálne nebezpečenstvá pri práci a podľa miery vystavenia zamestnancov posúdiť zdravotné riziká. Orgán verejného zdravotníctva potom návrhy zhodnotí a tam, kde je to odôvodnené a zamestnávateľom sú doložené potrebné garancie sa vyhlasujú rizikové práce.Rizikové práce sú podľa platnej legislatívy v SR tie práce, pri ktorých je zvýšené riziko poškodenia zdravia zamestnancov pri práci. Vlani ich v SR vykonávalo 94 100 zamestnancov (z toho 21 150 žien). Trend poklesu výkonu rizikových prác je trvalo klesajúci a v porovnaní s rokom 1995 ide o pokles o 40 percent. Hlavnými rizikovými faktormi sú hluk (vystavených mu je až 76,6 percent zo všetkých zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce) . Chemickými látkami bolo exponovaných 24 589 zamestnancov (26,1 percenta), ionizujúcemu žiareniu 5 822 zamestnancov (6,2 percenta), vibráciám 4 774 zamestnancov (5,1 percenta), fyzickej záťaži 4 409 zamestnancov (4,7 percenta) a záťaži teplom a chladom 3 255 zamestnancov (3,5 percenta). Mnoho zamestnancov je súčasne vystavených pôsobeniu viacerých škodlivín s rôznou mierou zdravotného rizika.Miera vystavenia škodlivým faktorom práce sa následne môže prejaviť vo výskyte chorôb z povolania. Mnohé z nich sú odrazom minulých expozícií, našťastie sme svedkami postupného klesania vzniku chorôb z povolania. V roku 2012 prešetrili odborní pracovníci odborov a oddelení PPL RÚVZ v SR spolu 750 podozrení na chorobu z povolania. Z uvedeného počtu bol preukázaný súvis s vykonávanou prácou v 408 prípadoch a postupne sa priznávajú choroby z povolania. Vlani bolo v SR hlásených 344 prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv. Podobne ako v minulých rokoch najväčší podiel na chorobách z povolania v roku 2012 má choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 168 hlásení, čo predstavuje 48,3 percenta celkového počtu hlásených profesionálnych ochorení. Na druhom mieste sa pri celkovom počte 49 hlásených prípadov umiestnilo ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi čo predstavuje 14,2 percenta z celkového počtu chorôb z povolania na Slovensku. Treťou najčastejšou chorobou z povolania, s celkovým počtom 37 hlásených prípadov je porucha sluchu z hluku.
„Nie všetky zmeny zdravotného stavu sú chorobou z povolania, ale určitou mierou súvisia s prácou. Podľa štatistických údajov v EÚ ( EUROSTAT, 2010; vyhodnotenie za roky 1999-2007) okolo 8,6 percenta osôb vo veku 15-64 rokov má v priebehu roka nejaký zdravotný problém, ktorý súvisí s prácou. Predstavuje to približne 23 miliónov pracujúcich. Z uvedeného počtu až 2,1 percento má dva a viac zdravotných problémov. Najčastejším zdravotným problémom súvisiacim s výkonom práce sú choroby pohybového aparátu (60 percent), nasledujú dôsledky stresu, depresie, úzkosti ( 14percent). Zdravotné problémy súvisiace s prácou sa stávajú početnejšími s pribúdajúcim vekom, ale potom sa ich výskyt vo vekovej skupine 55 -64 rokov znižuje, čo sa vysvetľuje najmä tým, že ľudia s horším zdravotným stavom skôr odchádzajú z pracovného pomeru. Viac zdravotných problémov súvisiacich s prácou sa zisťuje u osôb s nižším vzdelaním, čo súvisí s vyšším vystavením zdraviu škodlivým faktorom práce a s nižšou mierou uvedomenia si zdravotných rizík “dodalaMUDr. Fabiánová.
| |
