Na slovíčko
| Pri koncipovaní textu sa neraz rozhodujeme, aký pád použiť vo formuláciách s menným prísudkom. Ako príklad nám poslúži niekoľko výpovedí: Pre Slovensko je Válek knieža poézie. / Pre Slovensko je Válek kniežaťom poézie. – Internet je súčasť nášho života. / Internet je súčasťou nášho života. – Jolana je Bratislavčanka. / Jolana je Bratislavčankou. – Je pravdou, že... / Je pravda, že.. – Faktom je, že... / Fakt je, že...
Z gramatického hľadiska pád menného prísudku ovplyvňuje viacero faktorov, napr. to, či je vyjadrený podstatným (spodstatneným) menom alebo prídavným menom, alebo iným slovom adjektívneho charakteru (príčastím, adjektívnym zámenom, číslovkou). Takisto závisí od toho, či je v prísudku základné sponové slovesobyť alebo iné sponové sloveso. V citovaných výpovediach je menný prísudok vyjadrený podstatným menom a tvarom slovesa byť. V takýchto prípadoch býva menný prísudok v nominatíve vtedy, keď sa ním vec pomenovaná v podmete zaraďuje do istého druhu, čím sa konštatuje trvalý stav (napr. Orol je dravec), keď sa výrazne charakterizuje stálou vlastnosťou (Naša kolegyňaje dobrá gazdiná) alebo keď sa ukazuje na niečo, alebo sa konštatuje istá skutočnosť (To sú naši rodáci). Menný prísudok vyjadrený podstatným menom so sponou býva v inštrumentáli najmä vtedy, keď sa ním vec pomenovaná v podmete nezaraďuje do určitého druhu, ale sa hodnotí (Vojny sú nešťastím ľudstva) a keď sa ním vyjadruje nadobudnutá, prechodná, nie stála vlastnosť (Bol profesorom na univerzite).
Keď sa vrátime k výpovediam na začiatku, pri prvých dvoch sú vhodné obidve možnosti, s menným prísudkom v nominatíve aj v inštrumentáli. Výpoveď s menným prísudkom v nominatíve má konštatačný charakter, vyjadruje istú stálu vlastnosť, výpoveď s menným prísudkom v inštrumentáli má hodnotiaci charakter. Výpoveďou Jolana je Bratislavčanka sa konštatuje stály stav, preto je odôvodnená nominatívna forma. Formulácie Je pravda, že.. – Fakt je, že...sú v korektných výpovediach vždy v nominatíve.
Rozhodovanie o páde menného prísudku patrí medzi štylistické jemnosti. O voľbe medzi nominatívnou a inštrumentálovou formou rozhoduje často kontext, prípadne jazykový štýl, preto uvedené pravidlá neplatia bezvýnimočne.
| |
Autor (zdroj): Silvia Duchková, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
|