V predvečer Vianoc
 |
| | Prichádza obdobie adventu. Pojem advent pôvodne z gréčtiny znamená zjavenie, príchod Ježiša Krista. Advent sa začína v prvú decembrovú nedeľu a končí sa na Štedrý večer o polnoci. Obdobie osláv narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ prichádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista. V Galii sa advent začínal už na sv. Martina, v Španielsku 24. novembra. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna. Priebeh adventu sa delí na štyri nedele. Prvá v tomto roku prichádza prvého decembra. Dňa 4. decembra prichádza | |
sviatok sv. Barbory, panny a mučenice z Nikomédie. Podľa ľudovej tradície si dievčatá, ktoré sa chcú vydávať, v tento deň režú vetvičky. Ak im narezané vetvičky čerešne, jablone, zlatého dažďa do Vianoc vykvitnú, vydajú sa.
V podvečer 5. decembra navštevuje deti Mikuláš. V tento deň v niektorých obciach robili veštecké úkony ľúbostnej mágie. Nesmelo sa ísť do hory. Na Horehroní hádali do dverí hrnce naplnené kameňmi, aby bol čím väčší hluk. Tento úkon mal vypudil zlé sily z príbytkov. Na Mikuláša nesmela do domu prísť stará žena, priniesla by totiž škodu.
Dňa 13. decembra prichádza na rad svätá Lucia. Legenda hovorí, že to bolo dievča zasnúbené s bohatým mužom, ktorého ako pohana odmietla a on ju udal za jej kresťanskú vieru. Lucia bola mučená a nakoniec ju prebodli mečom. Podľa ďalšej legendy dokonca prišla o zrak a Panna Mária jej darovala krajšie oči. Na Luciu sa strigy a iné sily viac než v ktorýchkoľvek iný deň usilovali uškodiť ľuďom či už v zdraví alebo na majetku. Ľudia sa pred nimi chránili tým, že jedli cesnak, nad vchodmi obydlí a stajní ním urobili kríž, natierali ním steny a dávali ho aj dobytku, buď s chlebom alebo s posúchmi. Na Luciu sa z domu nič nedávalo, ani nepožičiavalo. Naopak, na každý pokus získať niečo z iného domu sa dívali upodozrievavo. Ani k peci nesmel pristúpiť nikto cudzí. Vo zvykoch bolo veľa ľúbostnej mágie. Napríklad dievčina každý deň odhryzla z jabĺčka, ak zvyšok zabalila do mužských nohavíc a dala na noc pod hlavu, muž, ktorý jej bol súdený, ukázal sa jej v sne. Dievčatá si písali aj mená chlapcov na lístky: Na desať lístkov písali mužské mená, na jedenásty stará dievka. Každý deň jeden lístok bez pozretia zničili a posledný zostal veštbou. Na Luciu si nabralo dievča hrnček vody, každý deň z nej trochu odlialo a pred odchodom na utiereň sa v nej umylo. Kto mu v kostole rukávom utrel tvár, za toho sa malo vydať.
Všetky motívy vyvrcholili 24. decembra. Štedrý deň je zároveň posledným adventným dňom, ktorý sa začína adventnou omšou zvanou roráty.
| |
Autor (zdroj): Internet
|
