Štedrosť posvätného večera v minulosti spočívala v ľudovom prostredí, predovšetkým v pestrej skladbe pokrmov. Zvláštna pozornosť bola venovaná úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Ľudia spájali hostinu – hody s blahobytom. Štedrý deň dostal svoje pomenovanie podľa bohato prestretého stola, pre ktorý je príznačná hojnosť a rozmanitosť. Jedlám, ktoré boli v tento slávnostný večer podávané, bol pripisovaný symbolický význam. Štedrovečerná hostina na Slovensku mala oddávna obradný charakter.

Skladbu a výber štedrovečerných jedál ovplyvňoval kraj a rodinné zvyklosti. Na štedrovečernom stole spravidla nesmel chýbať chlieb, cesnak, oblátky, med, kapustnica, ryba, opekance, koláče a jablko. Cez deň sa nejedlo nič, alebo len málo, ale na večer sa mal každý najesť dosýta.
Štedrovečerná večera sa začínala prípitkom, ktorým si rodina želala, aby sa aj o rok mohli spoločne stretnúť pri vianočnom stole. Po prípitku si každý zajedol kúsok chleba alebo vianočky a cesnak. Kedysi ľudia verili, že zjesť na Vianoce cesnak zabezpečí zdravie na celý nasledujúci rok. Predjedlom bola tradične oblátka s medom. Oblátky boli symbolom pokoja, radosti a duševnej čistoty pre celú rodinu. Medu sa pripisovala magická moc, ktorá má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine, aby boli ľudia dobrí ako med. Potom prišla na rad obľúbená kapustnica. Na Slovensku mala rozličné varianty a pripravovala sa rôznymi spôsobmi. Ak sa kapustnica pripravovala ako pôstne jedlo, hlavnú zložku tvorili sušené hríby, ktoré jej dodávali svojskú príchuť. Pridávali sa i sušené slivky. Pôstnu kapustnicu varili väčšinou v katolíckych rodinách. Evanjelici, ktorí na Štedrý večer mohli jesť mäso a mäsové pokrmy, dávali do nej klobásu a mäso. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varila polievka zo strukovín (hrachová, fazuľová, šošovicová). Podľa tradície sa konzumovaním strukovín malo zabezpečiť zveľadenie rodinného majetku.
Hlavným jedlom bola ryba.
Dnes už tradičný vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa začal na Slovensku udomácňovať až v rokoch po prvej svetovej vojne. Po rybe nasledovali opekance a rôzne koláče a zákusky. Vianočné opekance s makom a medom sú obľúbené dodnes. Obradným vianočným koláčom bol napríklad kračún na východnom Slovensku a štedrák na strednom Slovensku. Pravý štedrák je kysnutý koláč plochého tvaru ozdobený navrchu mriežkou. Medzi tenkými vrstvami cesta sa v ňom striedajú plnky: lekvárová, orechová, maková a tvarohová. Kračún je v podstate to, čo si dnes predstavujeme pod pojmom vianočka: sladké kysnuté biele maslové pletené pečivo, potreté vajíčkom alebo cukrovou vodou. Mával tvar venca, podkovy alebo vrkoča. Kládol sa do stredu stola alebo na jeho pravý roh. Najčastejšie sa však na Slovensku piekli záviny: makovník, orechovník, kapustník, tvarožník. Obľúbenou sa stala aj štrúdľa. Posledným chodom štedrovečernej večere bývalo zväčša čerstvé a sušené ovocie: jablká, slivky, hrušky . Nechýbali ani orechy – vlašské i lieskovce. Na juhu sa na túto príležitosť uchovávalo aj neskoré hrozno, niekde dokonca starostlivo zakonzervovaný červený melón. Po večeri sa krájalo jablko, pekná hviezdička uprostred symbolizovala zdravie a šťastie počas celého nového roka.
Mimoriadna pozornosť bývala venovaná úprave štedrovečerného stola. Štedrovečerný stôl mal podľa slovanskej tradície symbolizovať hojnosť. Pod biely obrus sa dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Symbolizovali bohatstvo, aby sa v dome nedržala bieda. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Deviatka patrí medzi magické čísla, ale, samozrejme, záviselo to od toho, či rodina bola bohatá alebo chudobná. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyli a obliekli do nových alebo aspoň čistých šiat. Podávanie jedál a postupnosť jednotlivých chodov malo svoje presné zákonitosti. Na stôl ich donášal len jeden človek, zvyčajne gazdiná – nech od večere nemusí nikto odchádzať. Starý zvyk si vyžadoval, aby bolo na štedrovečernom stole vyložené všetko, čo sa bude jesť. Z jedál, ktoré sa podávali, mal jesť každý alebo ich mal aspoň ochutnať – na znak usporiadaného a pokojného spolunažívania rodiny. Jedlá sa po večeri zo stola neodkladali, ostávali na ňom najčastejšie do druhého dňa. Po štedrovečernej večeri chodievali po domoch koledníci a vinšovali domácim dobrú úrodu a zdravie. Potom sa rozbalili darčeky a išlo sa na polnočnú omšu.

ŠTEDRÁK

Prísady
Cesto: 500 g hrubej múky, 3 dl mlieka, 20 g droždie, 120 g masla, 100 g práškového cukru, 3 žĺtky, postrúhaná citrónová kôra, štipka soli, 1 žĺtok na potieranie, olej na pomastenie plechu\.
Plnka I: 200 g slivkového lekváru, postrúhaná citrónová kôra\.
Plnka II: 180 g mletých orechov, 30 g strúhanky, 80 g práškového cukru, 1 a 1/2 dl mlieka, 1 balíček vanilkový cukor, postrúhaná citrónová kôra\.
Plnka III: 200 g mletého maku, 120 g cukru, 10 g masla, 1 a 1/2 dcl mlieka, 1 balíček vanilkový cukor, postrúhaná citrónová kôra\.
Plnka IV: 300 g prepasírovaného tvarohu, 80 g prášk. cukru, 80 g masla, 20 g hrozienok, 2 žĺtky, sneh z 2 bielkov, l balíček vanilkového cukru, postrúhaná citrónová kôra

Návod na prípravu : Cesto vypracujeme a necháme na teplom mieste vykysnúť. Potom ho rozdelíme na 5 rovnakých častí. Štyri z nich postupne rozvaľkáme na tenké pláty. Prvý plát uložíme na pomastený plech. Povrch natrieme plnkou č. I, dáme druhý plát, ktorý natrieme plnkou č. II. Dáme ďalší plát a plnku č. III. Priložíme ďalší plát a potrieme plnkou č. IV. Z cesta, ktoré nám zostalo, pripravíme tenké valčeky a z nich urobíme na povrchu koláča mriežku. Potrieme ju žĺtkom. Koláč pečieme v predhriatej rúre.