Mlieko patrí do našich jedálničkov

Podľa štatistík trpí každý Slovák nachladnutím s kašľom a nádchou priemerne dvakrát ročne, čo je zrejmé hlavne v zime. Zhoršujú sa aj niektoré typy alergií, pričom vlhké počasie a nízke teploty kladú na ľudský organizmus a jeho imunitu zvýšené požiadavky. Vplyvom preventívnych opatrení - či už častého pohybu na čerstvom vzduchu, otužovania, či správnej výživy, si človek môže svoju imunitu posilňovať, zvyšovať obranné reakcie organizmu a lepšie tak odolávať nástrahám rozličných ochorení, typických hlavne pre zimné obdobie.
Do jedálnička, ktorý prispieva k zvyšovaniu našej imunity, patrí aj mlieko a výrobky z neho. „Mlieko a mliečne výrobky sú významným zdrojom vápnika, niektoré mliečne výrobky aj zdrojom probiotík – živých mikroorganizmov, ktoré po vstupe do nášho tela majú prospešný účinok na naše zdravie. Medzi najznámejšie probiotiká patria laktobacily a bifidobaktérie. Probiotiká obsahujú aj výrobky zo surového ovčieho mlieka, napr. bryndza,“ upozorňuje na prednosti mlieka vedúca odboru hygieny výživy MUDr. Ivana Sedliačiková.

Mlieko patrí k naším základným potravinám od narodenia až po starobu. V súčasnej dobe sa zaraďuje medzi najvýživnejšie a najkomplexnejšie potraviny. Okrem základných živín a príslušnej energie poskytuje ľudskému organizmu mnoho látok, ktoré sa vyznačujú nielen významnými výživovými, funkčnými, ale aj zdravotnými účinkami. Nezastupiteľnú úlohu vo výžive má pre obsah plnohodnotných bielkovín, vrátane cenných srvátkových. Obsahuje esenciálne aminokyseliny, ktoré si naše telo nevie samo vytvoriť. Ďalšími zložkami sú tuk a mliečny cukor, ktoré sú pre nás nielen výborným zdrojom energie. Pre detský organizmus je mimoriadne významná zložka mliečneho cukru - galaktóza, potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Mliečny tuk je jemne emulgovaný a v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi má veľmi dobrú stráviteľnosť. Jeho konzumácia je potrebná aj preto, že obsahuje v tukurozpustné vitamíny A, D, E, K. Mlieko nás zásobuje aj bohatou minerálnou výživou. Je najlepším zdrojom vápnika, ktorý sa v organizme zúčastňuje na tvorbe a neskôr na udržiavaní pevnej kostnej hmoty a zubov. Chráni nás pred osteoporózou. Jeden pohár mlieka poskytuje 30 percent odporúčaného denného príjmu vápnika. Mlieko je aj zdrojom draslíka a fosforu. Draslík, ktorého je vo výžive nedostatok, sa podieľa na udržiavaní krvného tlaku, reguluje rovnováhu telesných tekutín a napomáha správnej funkcii svalov. Fosfor, spolu s vápnikom, pomáha udržiavať pevné kostí. Surové mlieko obsahuje prakticky všetky vitamíny a vyše 60 enzýmov s rôznymi biologickými účinkami (protirakovinné, antimikrobiálne, antisklerostické, imunostimulačné a ďalšie). „V našich podmienkach sa na ľudskú výživu využíva predovšetkým kravské mlieko, ale stále viac ľudí konzumuje aj ovčie a kozie mlieko, ktoré majú vzácne špecifické zloženie. Ovčie mlieko obsahuje vyššie množstvá niektorých zdraviu prospešných zložiek, ako kravské. Vzhľadom na vysokú viskozitu a svojráznu chuť sa ovčie mlieko nekonzumuje čerstvé, ale používa sa na výrobu syrov a bryndze. Bryndza je naša národná špecialita, súčasť viacerých národných jedál. Je to potravina mimoriadne prospievajúca ľudskému zdraviu, ktorá v sebe spája kritéria biopotraviny a zároveň funkčnej potraviny,“ konštatuje MUDr. Sedliačiková.

Začiatkom druhej polovice minulého storočia sa začali objavovať informácie o negatívnych vlastnostiach mlieka. Mýty o tuku, zahlieňovaní, alergiách a pod., spôsobili, že sa spotreba mlieka na Slovensku podstatne znížila. Pre zaujímavosť: spotreba mliečnych výrobkov na osobu a rok je u približne 150 kilogramov, kým vo vyspelých štátoch je asi 300 kilogramov. V poslednej dobe sa ale množia dôkazy, že striedma konzumácia mlieka a syrov pôsobením bioaktívnych bielkovín, tukov a minerálov, práve pomáha znižovať riziko civilizačných ochorení, osteoprózy, zubného kazu a rakoviny čreva. Vzorom by nám mohli byť Švajčiarsko a Francúzsko, kde napriek vysokému konzumu tučného mlieka a syrov je výskyt uvedených "moderných ochorení " podstatne nižší. Takže, mlieko a mliečny tuk sú z hľadiska zdravia potrebné, podobne ako rastlinná potrava a možno povedať, že sa vzájomne dopĺňajú.Nedávno sa začali objavovať vedecké informácie, že aj surové nepasterizované mlieko znižuje výskyt alergických ochorení. Presvedčivo to potvrdila spoločná správa tímu vedcov zo Švajčiarska, Rakúska, Nemecka, Holandska a Švédska. Výsledky získali dlhodobým pozorovaním 15 tisíc detí vo veku od 5 do 13 rokov. U detí, ktoré pravidelne konzumovali surové, nepasterizované mlieko, zaznamenali výrazne znížený výskyt astmy, sennej nádchy, ekzému a alergickej nádchy. Ďalšie vedecké pozorovania potvrdzujú, že výskyt alergických ochorení detí matiek, ktoré počas tehotenstva pili surové mlieko, bol zriedkavejší. Čím skôr deti začnú piť surové mlieko, tým sú zdravšie. Za blahodarný účinok mlieka na ľudské zdravie podľa „hygienickej hypotézy“ vďačíme opäť najmä živým mikroorganizmom. V surovom mlieku je zachovaná pôvodná zostava (biodiverzita) mikroorganizmov, ktorú pasterizácia poruší. Pôvodnému zastúpeniu mikroorganizmov v mlieku sa pripisuje priaznivý účinok na vývin a funkciu imunitného systému. Okrem toho pasterizácia znehodnotí niektoré zložky mlieka významné z hľadiska podpory zdravia buď úplne, iné iba čiastočne. Navyše, na teploty sú citlivé najmä enzýmy, imunoglobulíny, β-laktoglobulín, α-laktalbumín, lyzozým, laktoferín, laktoperoxidáza a niektoré vitamíny. Série najnovších výsledkov dokazujú, že z hľadiska zachovania zdravia by sa mala dávať prednosť primeranému množstvu plnotučného, pokiaľ možno surového mlieka, a nie nízkotučnému mlieku. Odporúčanie striktnej beztukovej diéty je už v súčasnosti prekonané. Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by mierny príjem mlieka (syrov) zvyšoval riziko srdcovocievnych a onkologických ochorení.