5.10.2022 21:13:18
Na slovíčko

Aj typovo príbuzné jazyky majú svoje odlišnosti. Napr. v slovenčine sa nie vždy zachováva gramatický rod českých miestnych názvov, resp. sú rozdiely medzi češtinou a slovenčinou v rodovom zaradení miestnych názvov z iných krajín. V našom príspevku sa chceme pozrieť najmä na tie názvy, ktoré sa rodovo odlišujú.
Ako príklad si možno vziať publicistiku, kde sa neraz prejavuje váhanie pri určovaní rodu názvov zakončených na spoluhlásky č, š a ž; kým v češtine sú tieto názvy zväčša ženského rodu, v slovenčine ide o mužské podstatné mená, porov. Pécs (čes. žen. z Pécse – slov. muž. z Pécsu),Telč(čes. žen. z Telče– slov. muž. z Telča),(čes. žen. i muž. z Aše – slov. muž. z Ašu), Paříž/Paríž (čes. žen. z Paříže – slov. muž. z Paríža), Kluž (čes. žen. z Kluže – slov. muž. z Kluža/Klužu), Voroněž/Voronež (čes. žen. z Voroněže – (slov. muž. z Voroneža), Kroměříž (čes. žen. z Kroměříže – slov. muž. z Kroměříža). Kým mnohé názvy zakončené na -j majú v češtine ženský rod, v slovenčine sú mužského rodu, porov. Hanoj, Šanghaj, Sinaj. Nemálo problematické bývajú názvy českých miest, ktoré sa končia na -m, napr. Příbram, Chrudim, Kouřim; na rozdiel od češtiny sú v slovenčine mužského rodu (čes. z Příbrami, Chrudimi, Kouřimi, slov. z Příbramu, Chrudimu, Kouřimu/Kouřima). To platí aj o názvoch cudzích miest so zakončením -m: Osvětim/Osvienčim, Postupim, Ostřihom/Ostrihom (čes. z Osvětimi, Postupimi, Ostřihomi – slov. z Osvienčima, Postupimu/Postupima, Ostrihoma).
Na záver krátko spomenieme české miestne názvy zakončené na -ice, ktoré sú ženského rodu. Väčšina má platnosť pomnožných podstatných mien, napr. Litoměřice, Budějovice, Domažlice, Strakonice, Lidice, Hořice, Luhačovice,niektoré majú platnosť jednotného čísla, napr. Lednice, Lužnice, Skalice, Kopřivnice, Lipnice, Strážnice. Osobitným prípadom je názov Sušice, ktorým sa označuje mesto ležiace v Čechách (tu ide o podstatné meno ženského rodu, o tvar jednotného čísla) i mesto na Morave (ide o pomnožné podstatné meno ženského rodu). V slovenčine majú takéto názvy gramatický rod v zhode s češtinou, pričom ich skloňujeme podľa vzoru ulica, napr. Litoměřice – Litoměříc (čes. Litoměřic), Litoměřiciam (čes. Litoměřicím/Litoměřicům), v Litoměřiciach (čes. v Litoměřicích), s Litoměřicami (čes. s Litoměřicemi); Lednice – z Lednice (čes. z Lednice), Lednici (čes. Lednici), v Lednici (čes. v Lednici), s Lednicou (s Lednicí).





Autor (zdroj): Silvia Duchková, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV