4.12.2022 09:10:55
Veľká noc
Stravovanie sa počas historického vývinu prispôsobovalo ročným obdobiam, podriaďovalo sa striedaniu pracovných a sviatočných dní i náboženským regulám, ktoré mali vo veľkej miere hlbší filozofický zmysel a význam. Tradičná ľudová kuchyňa bola jednoduchá a rýchla. Najvýdatnejšie sa naši predkovia najedli na rodinných oslavách, či počas obdobia kresťanských sviatkov – Vianoc, Veľkej noci...
Kvetná nedeľa bola vstupnou bránou do veľkonočného týždňa. Pokrmy v tento deň konzumované mali magicko-ochrannú moc. Na obed sa stolovali rôzne upravované cestoviny posypané makom, strukoviny, zeleniny. Zelený štvrtok bol dňom poslednej večere Ježiša Krista s apoštolmi.

Tradične sa konzumovali zeleninové jedlá (šťaveľ, špenát alebo prívarky), niečo zelené, aby bol človek zdravý a prečistil si krv. Bežne sa varili cestoviny, opekance, rezance a šúľance. V tento deň sa odporúčalo siať mak, hrach, bôb, tekvicu a uhorky, pretože tak, ako sú zvony v tom čase zviazané, zviažu sa aj kvety na spomínaných rastlinách plodov. Pôst sa končil Zeleným štvrtkom, dodržiaval sa však až do Bielej soboty, kedy sa večer po dlhom čase na stole opäť objavilo mäsité jedlo.

Vo Veľký piatok platil (a i dnes platí v cirkvi prísny pôst) – trikrát denne jesť, z toho iba raz do sýta a vyhýbať sa mäsitým pokrmom. V niektorých regiónoch bol jedálny lístokzostavený podobne ako v Zelený štvrtok. Vo Veľký piatok sa nič nesadilo ani nesialo, nakoľko v tento deň sa nesmela „zem hýbať“.

V Bielu sobotu gazdinky vypekali koláče pre očakávaných hostí a oblievačov. V sobotu sa na obed jedávala kyslá polievka pripravená z vývaru údeného mäsa, zahustená vajcom alebo cestovinou. Na večeru, ktorou mohla byť táto polievka, druhým jedlom bývali makové alebo bryndzové opekance.V priebehu dňa sa venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Z mäsitých sa pripravovala hlavne bravčovina, varila sa šunka, údené mäso, klobásy a huspenina. Na Veľkú noc podľa novších tradícií pripravovali aj jahňa, baránka, či zajaca. Súčasťou veľkonočných jedál bol obradový koláč. Na východe Slovenska to bol okrúhly koláč – paska, na strednom a západnom Slovensku koláče rôznych tvarov, hlavne však podlhovasté záviny. Pripravené jedlá sa väčšinou konzumovali v nedeľu. Na dedinách sa jedla šunka (šoudra) a klobásy zo zabíjačky. Niekedy sa mäso na Veľkonočnú nedeľu nahrádzalo mliečnymi výrobkami (tvaroh, syr, oštiepky). K pravým veľkonočným pokrmom patril baranček, ktorý sa často nahrádzal upečeným z kysnutého alebo treného cesta. Hotový sa zdobil cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašličkou či spiežovcami. Zdobil okno alebo stôl s farebnými kraslicami, v poslednom období sa pridáva aj trávička z rýchleného obilia. Tradičným jedlom bol aj mazanec, plnený tvarohom. Veľkú noc bez vajíčok a jedál z nich pripravených (praženice, jaječnice, pankúcha, baby, plniny, kurka, stratené kura...) si ani nevieme predstaviť. Symbolizovali nový život a plodnosť. Typické veľkonočné jedlá ešte aj dnes sú – údená šunka, natvrdo uvarené vajíčko, slanina, klobása, hrudka, červená repa, chren, čokoládové vajíčka, baranček, sladké pečivo.

Veľkonočná nedeľa bola prvým veľkonočným dňom, v ktorom sa konzumovali požehnané jedlá v kruhu rodiny. Tajomstvo Veľkej noci prežívali Slováci v duchu kresťanských tradícií, sviatkom však dávali aj svoju domácu tvár a prenikali do ich hlbín svojskými prístupovými cestami. Tie prikrášľovali folklórom, nemal však vždy iba druhoradé poslanie.

Veľkonočný pondelok bol druhým dňom, začínajúcim sa oblievačkou. Okrem toho sa traduje aj šibanie korbáčom z vŕbových prútov. Oblievači či šibači dostávali koláče, maľované vajíčka, niekedy ich gazdiná ponúkla niečím „ostrým“. Voda a vajíčko zohrávali vo veľkonočných zvykoch dôležitú úlohu. Symbolickým darom za oblievanie bolo vajíčko, prastarý kultový a obetný predmet, ktorý je znakom životného kolobehu.




Hrudka (sirek)

Suroviny: 10 vajec, 1,5 litra mlieka, soľ a podľa chuti dávame cukor.

Postup: do jednej nádoby dáme vajíčka a rozšľaháme ich. Do hrnca dáme prevariť mlieko. Potom pomaly vlievame rozšľahané vajíčka do mlieka, miešame na miernom ohni, až kým sa nám nespraví zrazenina (srvátka). Potom celý obsah vlejeme do gázy. Na vrchole urobíme uzlík a zavesíme do takej polohy, aby to mohlo odtiecť do podloženej nádoby. Asi po dvoch hodinách hrudku vyberieme z gázy.


Rýchly tvarohový koláč

Suroviny: 500 g cesto lístkové, 12-13 ks piškóty dlhé, 3 ks (väčšie) jablká.

Plnka: 250 g tvaroh jemný, 2,5 dcl mlieka, 0,5 bal. zlatý klas, 4 PL cukor kryštálový, štipka soli, 2 bal. cukor vanilkový, z 1 citróna kôra, čokoláda horká (trošku na ozdobu), cukor práškový (na poprášenie koláča), vajíčko (na potieranie), čokoláda varová (na nastrúhanie).

Postup: z mlieka, zlatého klasu, cukru vanilkového a kryštálového, štipky soli uvaríme hustý puding. Po vychladnutí ho zmiešame s jemným tvarohom. Do masy nastrúhame kôru z citróna a všetko dobre vyšľaháme. Hotové lístkové cesto vyvaľkáme na veľkosť plechu, v ktorom chceme piecť. Očistíme si jabĺčka a nakrájame na hrubšie mesiačiky. Lístkové cesto potrieme trochou tvarového krému, aby piškóty, ktoré naň do stredu ukladáme, držali po kope. Najprv uložíme piškótu a k nej priložíme dva mesiačiky očisteného jabĺčka, nasleduje ďalšia piškóta a pokračujeme až na kraj cesta. Rozšľahaným vajíčkom piškót astrany cesta po okrajoch ponatierame. Na vrch a boky piškótu nanesieme krém a cesto prehneme naň. Strany cesta by nemali veľmi jedna cez druhú presahovať. Opäť potrieme vajíčkom a cesto dobre popicháme ihlicou. Prenesieme na plech s fóliou na pečenie alebo papierom a pečieme pri 180o Celzia asi 15 minút vo vyhriatej rúre. Potom teplotu znížime na 160o a pečieme ďalších 30 minút. Ak sa vám koláč otvorí, do medzierky môžete na tvaroh nastrúhať čokoládu. Po vychladnutí posypte práškovým cukrom.





Autor (zdroj): Internet