Daňová sústava Maďarska sa ešte do roku 2010 veľmi odlišovala od daňových sústav krajín V4, kam patrí i Slovensko. Donedávna sa vyznačovala najmä progresívnym systémom zdaňovania, ktorý bol v roku 2011 nahradený systémom jednotnej daňovej sadzby. Typická bola aj neexistencia nezdaniteľných častí základu dane, ako aj daňových úľav na deti a naopak, uplatňovala sa v nej solidárna prirážka. Nástup novej vlády a najmä jej snaha o ozdravenie verejných financií priniesli celoplošnú a najmä výraznú daňovú reformu. Starý daňový systém, ktorý uplatňovalo znamenal pre daňové subjekty pomerne vysoké daňové zaťaženie, ktoré v roku 2010 dosiahlo úroveň 37,7 % HDP, čo zaradilo Maďarsko na 11. miesto spomedzi krajín s najvyšším daňovým zaťažením v EÚ. Na porovnanie Česko v tom istom roku vykázalo celkové daňové zaťaženie na úrovni 33,8 % ročného HDP, Poľsko na úrovni 31,8 % HDP a Slovensko skončilo na úrovni 28,1 % HDP.

Zmena daňového systému z vysokých progresívnych sadzieb dane uplatňovaných v prípade fyzických osôb, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 18 do 36 % tak spočívala v zavedení jednotnej sadzby dane na úrovni 16 %. Je viac ako isté, že spomínaný krok prispeje k celkovému zníženiu daňového zaťaženia osôb v Maďarsku.

Daň z príjmov fyzických osôb

Od 1. januára 2011 prešlo na úplne nový systém zdaňovania príjmov fyzických osôb s tým, že progresívna sadzba bola nahradená proporcionálnou sadzbou na úrovni 16 %. Touto sadzbou však nie sú zdaňované len typické príjmy dosahované fyzickými osobami, ale do spoločného základu dane sa zahŕňajú i príjmy z dividend, úrokov či príjem z predaja nehnuteľnosti. Sadzba dane však nie je konečná, nakoľko sa pri príjmoch nad 2 424 000 HUF navyšuje o odvody platené zamestnávateľom na sociálne zabezpečenie vo výške 27 %. Táto špeciálna prirážka spôsobí nárast daňovej sadzby na 20,3 %. V roku 2011 uplatňovalo túto prirážku pri každej zdaniteľnej osobe, no v súčasnosti ich diverzifikuje v závislosti od dosiahnutého príjmu, čím defacto opätovne zaviedlo progresívny systém zdaňovania, avšak už len s dvoma daňovými pásmami. Okrem jednotnej a nízkej sadzby dane sa nový daňový systém vyznačuje aj zavedením systému daňových bonusov, ktorých úlohou je predovšetkým podporovať rodiny s deťmi. V minulosti, ako jedna z mála krajín, neriešilo otázku podpory rodín s deťmi cez daňový systém, ale výlučne na to využívalo rodinnú politiku. Od roku 2011 však aj Maďarsko zaviedlo systém daňového bonusu na dieťa s tým, že rodina s 1 alebo 2 potomkami si môže svoju daňovú povinnosť znížiť o 10 000 HUF (32 eur) za mesiac na 1 dieťa. Rodiny s viac ako 3 deťmi si môžu svoje dane znížiť až o 33 000 HUF (110 eur) mesačne a na každé dieťa.

Daň z príjmov právnických osôb

Maďarsko patrí medzi štáty, ktoré sa snažia prilákať zahraničný kapitál prostredníctvom nízkej sadzby korporátnej dane. Túto povesť získalo najmä v roku 1995, keď sa rozhodlo začať zdaňovať príjmy právnických osôb 18 % daňovou sadzbou, čo bolo v čase, keď SR napr. ešte stále uplatňovalo vysoké progresívne sadzby dane. Neskôr sa rozhodlo už bez tak nízku sadzbu dane ešte znížiť, a od roku 2004 zdaňovalo zisky spoločností na úrovni 16 %. Veľká hospodárska kríza Maďarsko prinútila sadzbu zvýšiť, pričom v súčasnosti sú podniky zdaňované 19 % sadzbou s tým, že sa ňou nezdaňuje celý dosiahnutý zisk, ale len tá časť, ktorá prevyšuje hranicu 500 mil. HUF. Zisky do tejto hranice sú zdaňované len 10 % sadzbou. Čo ešte treba zdôrazniť je, že v časoch keď uplatňovalo len 16 % sadzbu dane, ju navyšovalo o 4 % solidárnu prirážku, ktorú v momente ako sadzbu zvýšilo na 19 %, zrušilo. Týmto krokom sa docielilo zníženie celkového daňového zaťaženia právnických osôb oproti zaťaženiu pri pôvodnej nižšej 16 % sadzbe dane. Okrem klasického zdaňovania spoločností založenom na zdaňovaní zisku, si malé podniky s obratom nižším ako 30 miliónov (97 000 eur) môžu zvoliť špeciálny systém zdaňovania založený na zdaňovaní dosiahnutých príjmov. Sadzba dane sa však zvýšila z 25 až na 37 %. Okrem klasickej národnej dane z príjmov právnických osôb, majú obce právo vyberať aj tzv. miestnu daň z podnikania vo výške až 2 % zo základu dane z príjmov.

Maďarsko spolu s niektorými Európskymi krajinami sa rozhodlo zaviesť špeciálny odvod z finančných transakcií vo výške 0,15 a 0,53 % z upravených hodnôt vykázaných v súvahe. Okrem špeciálneho odvodu zaviedlo aj progresívnu sadzbu dane pre poisťovne, ktorá je stanovená na minimálne úrovni 1,5 % pre dosiahnuté príjmy nepresahujúce hranicu 1 bilión HUF s tým, že nad túto hranicu sa sadzba pomaly zvyšuje až na maximálnu možnú mieru 6,4 %, ktorá sa uplatňuje v prípade dosiahnutého príjmu nad 8 biliónov HUF.

Mieste dane

Tak, ako každá iná európska krajina, uplatňuje na svojom území klasickú daň z nehnuteľnosti, ktorú vyberá v prípade stavieb i pozemkov, pričom sadzba dane závisí od hodnoty nehnuteľnosti a pohybuje sa v rozmedzí od 2 do 4 %. Okrem nej uplatňuje aj daň z dedičstva a darovania a pre nás známu daň z motorových vozidiel. Okrem nich vyrubuje aj špeciálnu energetickú daň, pričom jej základ dane je tvorený zo zisku pred zdanením dosiahnutý dodávateľmi energií.

Daň z pridanej hodnoty

Základná daňová sadzba dane z pridanej hodnoty je bezkonkurenčne najvyššou sadzbou dane spomedzi všetkých členských štátov EÚ, pričom od roku 2012 sa zvýšila na neuveriteľných 27 % (do r. 2009 bola 25 %). Okrem nej však uplatňuje aj dve znížené sadzby, a to na úrovni 18 a 5 %. Vyššiu 18 % sadzbu dane využíva pri zdaňovaní mlieka, mliečnych produktov, chleba, pečiva a pekárenských produktov, ako aj ubytovacích služieb. Najnižšia 5 % sadzba sa využíva pri zdaňovaní medicínskych produktov a materiálov, kníh a novín. Okrem základnej sadzby dane z DPH Maďarsko v roku 2012 zvýšilo aj sadzby spotrebných daní na tabak a minerálne oleje.

Autor (zdroj): Ing. Alena Kvačkajová, Edu