Dňa 16. marca 2013 sa v Starej Turej pod záštitou Slovenskej asociácie čínskeho Wushu uskutočnili Majstrovstvá Slovenska vo Wushu 2013. Ide o bojové umenia, ktoré mimochodom v súčasnosti kandiduje na zaradenie medzi olympijské športy.
Na majstrovstvách sa súťažilo v kategóriách - zostavy bez a so zbraňou, sanda a tuishou .
Stredoslovenský kraj sa na majstrovstvách Slovenska vo Wushu nestratil. Dva spriatelené kluby čínsky Wushuguan Slovensko a Európske centrum čínskej kultúry a bojových umení Wujiquan, ktoré pôsobia v Banskej Bystrici a v Brezne, vyslali šesť reprezentantov, ktorí získali dohromady sedem zlatých a jednu striebornú medailu, čím sa zaradili medzi absolútnu slovenskú špičku v čínskych bojových umeniach. Marek Školuda získal dve zlaté medaily v kategóriách taiji (forma bez zbrane a qingda) a striebornú medailu v kategórii taiji (forma so zbraňou). Paula Bolcárová získala zlatú medailu v kategórii tuishou - ženy. Stanislav Kološta získal dve zlaté medaily v kategóriách sanda do 80kg a tuishou do 80kg. Marian Laššák získal dve zlaté medaily v kategóriách sanda nad 80kg a tuishou nad 80kg. Marian, s ktorým ste sa mohli zoznámiť v našom rozhovore v máji uplynulého roka. Vtedy žil v Číne a bol na Slovensku len na návšteve. Naše blahoželanie k úspechu sa neobišlo bez otázok:

Prišli ste na návštevu alebo sa vám zacnelo už po domove natrvalo? - Prišiel som, aby som tu rozbehol školu bojových umení, dal som si záväzok vydržať aspoň dva roky, potom sa uvidí. V spomínanom minuloročnom rozhovore ste prezradili, že vašim životným snom sú bojové umenia. Priblížite nám Wushu? - Wushu, čo v preklade znamená bojové umenia, v sebe obsahuje sebaobrannú, zdravotnú, duchovnú, kultúrnu, športovú a estetickú stránku. V rôznych obdobiach bol kladený väčší dôraz na tú, ktorú stránku.

V časoch vojen to bola bojová a sebaobranná stránka, v mierových dobách zase skôr tie ostatné. Platí to aj o rôznych obdobiach v ľudskom živote. Mladších skôr zaujíma sebaobrana a šport, starších skôr zdravie, duchovno, kultúra a podobne. Wushu je tak hlboké, že si tam každý môže niečo nájsť.

A kategórie, v ktorých ste sa stali majstrom Slovenska?

- Sanda alebo sanshou je plnokontaktný zápas, kde sú povolené údery, kopy a hody. Súťaží sa na vyvýšenej platforme osemkrát osem metrov. Údery sú za jeden bod, kopy do hlavy za dva body a hody za tri body. Bodované sú len techniky vykonané plnou silou. Súťažiaci sú rozdelení podľa váhových kategórií. Tuishou je forma zápasenia, v ktorej sú povolené len techniky hodov. Súťaží sa v kruhu s priemerom šesť metrov, vytlačenie súpera z kruhu je za jeden bod, zhodenie súpera na zem za tri body.

Z úspechov dosiahnutých na majstrovstvách Slovenska vyplýva, že Wushu sa už rozmáha aj na strednom Slovensku, dokonca v Brezne. Prezradíte nám niečo o breznianskej škole?

-Stredné Slovensko je na mape Wushu zatiaľ taká biela oblasť, preto som sa rozhodol otvoriť školu práve tu. V Brezne prebiehajú aj tréningy na Sociálnej a pedagogickej akadémii, kde nás veľmi podporuje riaditeľka školy E. Hlaváčová. Ľudí zatiaľ nemáme veľa, ale zato o to šikovnejších. Paula Bolcárová, ktorá u nás začala cvičiť v novembri uplynulého roka (za necelých šesť mesiacov), získala zlato na Majstrovstvách Slovenska Wushu v kategórii tuishou, V nedeľu, 24. marca, sme sa zúčastnili celoslovenskej súťaže Wushu a juniorských majstrovstiev vo Wushu v Komárne. Náš zverenec Roman Ryšian vybojoval štvrté miesto v juniorskej kategórii ľahký kontakt. Marek Skoluda ml. v kategórii ľahký kontakt vybojoval striebro a Stanislav Kološta zlato. Okrem zlata v ľahkom kontakte Stano ešte vybojoval dve strieborné medaily v kategórii tuishou a formy. Ja som v týchto kategóriách získal zlato, takže naša škola obsadila prvé dve miesta. Okrem toho Marek Školuda st. získal dve strieborné medaily v kategóriách formy s a bez zbrane. Výborné skúsenosti majú aj ľudia, ktorí u nás cvičia zdravotné cvičenia. Pre mňa osobne je potešujúce, že mi cvičenci sami hovoria, že sa cítia zdravší, silnejší a vyrovnanejší. Skvalitniť náš každodenný život je totiž cieľom týchto cvičení.

Aká je vaša predstava o ďalšej činnosti vašej školy?

-Momentálne je situácia taká, že na chod školy musíme dosť veľa prispievať z vlastného vrecka. Prvoradým cieľom je dosiahnuť, aby škola začala byť finančne sebestačná a aby vytvárala zisk na svoje fungovanie a napredovanie. Môj plán je rozfázovaný na dva roky: Prvá fáza bola dokázať, že to, čo vyučujeme, je kvalitné a že to aj vieme odovzdať ďalej. To sa nám podarilo na majstrovstvách Slovenska. V ďalšej fáze bude treba zväčšiť členskú základňu, to bude asi chvíľu trvať. Ľudia totiž u nás nie sú veľmi zvyknutí aktívne robiť niečo pre svoje zdravie. Veľmi ma to zarmucuje, hlavne pri mladých ľuďoch.

Určitý životný cieľ ste už dosiahli. Čo vám ešte chýba k tomu, aby ste si v prípade zaradenia Wushu medzi olympijské športy stanovili métu účasť na Olympijských hrách?

-Vrcholom mojej športovej kariéry bola účasť na Majstrovstvách sveta v tradičnom Wushu v Číne v novembri 2012, kde sa zúčastnilo vyše tritisíc športovcov z viac ako päťdesiatich krajín sveta a kde som ako člen slovenskej reprezentácie vybojoval aj bronzovú medailu. Určite by ma potešilo, keby sa Wushu dostalo medzi olympijské športy, ale ja sám sa už chcem viac zamerať na výchovu budúcej generácie. Skôr by ma potešilo, keby sa na Olympiádu dostali moji žiaci. Aby som upresnil, pre mňa je účasť na športových podujatiach jednak dobrý tréning a taktiež spôsob, ako Wushu zatraktívniť pre verejnosť. Nie je to však dôvod, prečo sa mu venujem. Pre mňa je Wushu cesta životom.

Prejdime na inú tému. Slovákov znalých čínštiny je málo. Neuvažujete o odovzdávaní svojich jazykových schopností?

-Rád by som svoje znalosti odovzdal ďalej, oslovil som jazykové školy v našom kraji, ale vraj o čínštinu nie je medzi ľuďmi záujem.

Čím sa zaoberáte, ak nie ste práve na „bojisku“?

-Ak nie som práve na „bojisku“ snažím sa zarobiť peniaze na živobytie a na chod školy. S bratom máme založenú firmu, ktorá poskytuje tlmočnícke a poradenské služby spoločnostiam, ktoré obchodujú alebo chcú obchodovať s Čínou.

Prajeme veľa úspechov.

Autor (zdroj): Mgr. Oľga. Kleinová