Pred I. svetovou vojnou sa Nemecko rozhodlo zbrojiť, čím sa opäť vyvinul tlak na finančné zdroje. To bol dôvod, že boli na jeho území zavedené vysoké dane, vrátane dane z obratu či dane z prepychu a v rámci veľkej daňovej reformy bola zrušená aj autonómnosť jednotlivých krajín. V rámci reformy získalo aj výhradné právo vyberať a prerozdeľovať dane do centrálneho rozpočtu, avšak väčšinu z nich minulo len na svoje vlastné potreby a krajom prerozdelilo len minimum. Daňové zaťaženie fyzických osôb v tej dobe dosahovalo úroveň až 60 percent. Zlom nastal až po II. svetovej vojne, kedy sa zaviedlo podielové financovanie, pri ktorom si štát už nemohol ponechať celý výnos z daní, ale jeho časť musel prerozdeliť aj krajom. Súčasný daňový systém Nemecka radíme medzi tie komplikovanejšie s daňovým zaťaženým na úrovni 38,1 percenta HDP, čo predstavuje hodnotu mierne nad európskym priemerom (35,6 percenta). Vyššie dane ako Nemci platia napr. obyvatelia Rakúska, Francúzska, Dánska, Belgicka či severských krajín.

Daň z príjmov fyzických osôb

Príjmy dosahované fyzickými osobami sa delia do siedmich základných skupín: - príjmy z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; príjmy z prevádzkovania živnosti a obchodu; príjmy zo závislej činnosti; príjmy z nezávislej činnosti; príjmy z kapitálového majetku a skupina príjmov z prenájmu nehnuteľného a niektorého hnuteľného majetku. V prípade, že fyzická osoba dosiahne príjem, ktorý sa nedá zaradiť ani do jednej z vyššie spomínaných skupín, potom sa zdaňuje v rámci skupiny ostatných príjmov. Manželské páry majú možnosť vybrať si dobrovoľné spoločné zdanenie ich dosiahnutých príjmov. Fyzické osoby sú zdaňované progresívne s tým, že zdaniteľný príjem nepresahujúci hranicu 8004 eur nie je zdaňovaný vôbec. V prípade, že fyzická osoba dosiahne zdaniteľný príjem vyšší ako je spomínaná hranica, ale nižší ako 52 882 eur, potom sa jej príjem zdaní 14 percentnou sadzbou dane. Osoby dosahujúce príjem vyšší ako 58 882 eur, ale nižší ako 250 000 eur, zdania svoj príjem 42 percentnou sadzbou a osoby zarábajúce nad hranicu 250 000 eur ročne, zdania svoj príjem 45 percentnou sadzbou. Uvedené sadzby dane nie sú konečné, nakoľko je každá fyzická i právnická osoba, dosahujúca vyšší ako minimálny príjem, povinná zaplatiť navyše aj 5,5 percetný solidárny príspevok, ako daňovú prirážku. Solidárny príspevok slúži na vyrovnávanie ekonomických a sociálnych rozdielov medzi krajinami bývalej NDR, t.j. medzi západným a východným Nemeckom. Príspevok sa prirátava aj k zrážkovým daniam.

Nemecký daňový systém umožňuje fyzickým osobám odrátať si z dosiahnutých zdaniteľných príjmov rôzne nezdaniteľné časti, resp. odpočítateľné položky. Tie sa delia do troch základných skupín: základné odpočítateľné položky; špeciálne výdavky (poskytnuté výživné či zaplatená cirkevná daň) a mimoriadne výdavky (výdavky na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o postihnuté dieťa). Základná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je na úrovni už spomínaných 8 004 eur ročne. Nemecko uplatňuje aj nezdaniteľnú časť na dieťa vo výške 2 184 eur/rok na každé vyživované dieťa. Okrem tejto časti si rodičia môžu v určitých prípadoch odrátať aj výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa (napr. poplatky za školné). V prípade, že sa manželia rozhodnú uplatniť spoločné zdanenie príjmov, potom sa všetky vyššie spomínané základné nezdaniteľné časti zdvojnásobia. Okrem nich si fyzické osoby môžu znížiť príjmy aj o rôzne druhy poistenia, či o hodnotu poskytnutých darov. Svoje zdaniteľné príjmy si Nemci môžu znížiť aj o náklady spojené s dochádzaním do zamestnania, a to vo výške 0,30 eur/kilometer cesty, avšak maximálne 4 500 eur za rok.

Fyzické osoby, ktoré sú členmi rímsko-katolíckej, nemeckej protestantskej, luteránskej alebo židovskej cirkvi sú povinné platiť navyše aj cirkevnú daň vo výške 8 alebo 9 percent zo svojich dosiahnutých príjmov.

Príspevky na sociálne zabezpečenie a zdravotné poistenie dosahujú úroveň 50 percent z dosiahnutej mzdy s tým, že polovicu zaplatí zamestnávateľ a polovicu platí sám zamestnanec.

Daň z príjmov právnických osôb

Daň z príjmov právnických osôb prešla v uplynulých rokoch značnými zmenami, pričom tá najväčšia sa udiala v roku 2008. V roku 1999 Nemecko uplatňovalo pri zdaňovaní príjmov právnických osôb až 45 percentnú sadzbu dane, ktorú neskôr zredukovalo na 30 percent. V súčasnosti sú príjmy dosahované podnikateľskými subjektmi zdaňované iba 15 percentnou sadzbou, ku ktorej sa však musí prirátať 5,5 percenta solidárny príspevok. Výsledná daňová sadzba tak predstavuje hodnotu 15,83 percenta. Okrem spomínanej národnej dane platia podnikateľské subjekty aj špeciálnu krajskú daň z obchodu, ktorej sadzba sa pohybuje v rozmedzí od 7 do 17,5 percenta. Najčastejšie sa výška tejto dane pohybuje na úrovni 14 až 17 percent, čím celkové efektívne daňové zaťaženie subjektov dosiahne úroveň 30 až 33 percent. Dividendy a úroky sú zdaňované zrážkovou daňou na úrovni 25 percent + 5,5 percenta solidárny príspevok.

Miestne dane

Klasická daň z nehnuteľnosti je stanovená na úrovni 0,26 alebo 0,35 percenta. Vyššia sadzba sa uplatní pri nehnuteľnostiach s celkovou hodnotou vyššou ako 60 tis. eur. Nemecko uplatňuje aj základnú 3,5 percentnú daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, ktorú platí kupujúci, a ktorú si môžu kraje prispôsobiť, čím prišlo k jej výraznému nárastu v uplynulých rokoch. Okrem nich Nemecko uplatňuje aj dane z dedičstva a darovania, ktorých sadzba sa pohybuje na úrovni 7 až 50 percent.

Daň z pridanej hodnoty

Nemecká spotreba sa zdaňuje dvoma sadzbami dane - základnou 19 percentnou alebo zníženou 7 percentnou daňou. Zníženou sadzbou sa zdaňujú najmä základné potraviny, doprava, knihy a ubytovacie služby. Niektoré druhy služieb, ako prenájom alebo medicínske služby, sú od dane oslobodené.

Autor (zdroj): Ing. Alena Kvačkajová, Edu