Pre Litvu je typické pomerne nízke daňové zaťaženie osôb i korporácií, vrátane rozsiahlych daňových stimulov, slúžiacich na pritiahnutie zahraničného kapitálu. Za týmto účelom boli vytvorené na území Litvy tzv. špeciálne ekonomické zóny, v ktorých napr. ponúkajú daňové stimuly vo forme daňových prázdnin až na šesť rokov s tým, že v horizonte ďalších desiatich zdaní firma svoje dosiahnuté príjmy len polovičnou sadzbou dane. Celkové daňové zaťaženie zdaniteľných osôb v Litve dosiahlo v minulom roku najnižšiu úroveň spomedzi všetkých krajín Európskej únie, v absolútnom vyjadrení to bolo 27,1 percenta HDP. Daň z príjmov fyzických osôb Príjmy dosahované fyzickými osobami sú rozdelené do niekoľkých osobitných skupín - príjmy zo zamestnania; z nezávislých činností, distribuované zisky; príjem z prenájmu nehnuteľného majetku;

príjem zo športových a zábavných činností; kapitálové príjmy a napokon, je to kladný príjem získaný z ovládaných zahraničných spoločností. Niektoré skupiny príjmov majú špecifickú formu zdaňovania a niekedy sú dokonca vyňaté zo zdanenia úplne. Napríklad príjmy z kapitálového majetku sú vo všeobecnosti zdaňované 15 percentnou sadzbou, ale niektoré príjmy plynúce z určitých druhov akcií sú zo zdanenia vyňaté. Vyňaté sú aj príjmy z predaja nehnuteľného majetku, ak ho predávajúci mal vo vlastníctve dlhšie ako tri roky, resp. dva roky pod podmienkou, že predáva nehnuteľnosť, v ktorej býval alebo si do roka kúpil novú nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie.

Litva vo svojom daňovom systéme uplatňuje len nezdaniteľné časti, konkrétne základnú nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 5640 LTL (1 633 eur), ak ročný príjem Litovčana nepresiahne úroveň 9 600 LTL (2 780 eur). Následne sa nezdaniteľná časť postupne znižuje, a každý kto zarobí mesačne viac ako 3 150 LTL (910 eur) si nemôže od dosiahnutých zdaniteľných príjmov odpočítať nič. Výška základnej nezdaniteľnej časti sa môže aj zvýšiť a to v závislosti od rodinného či zdravotného stavu daňovníka, ako aj od počtu detí. Zdaniteľné príjmy si Litovčania môžu znížiť aj o zaplatené príspevky na životné poistenie, príspevky na sociálne zabezpečenie, o úroky a pôžičky na výstavbu alebo zabezpečenie vlastného bývania, či platby spojené so štúdiom, avšak vždy maximálne do výšky 25 percent z ročného zdaniteľného príjmu.

Daňová sadzba je stanovená na úrovni 15 percent s tým, že jedine dividendy sa zdaňujú vyššou 20 percentnou sadzbou. Litva tiež uplatňuje paušálnu daň, najmä v prípade príjmov plynúcich z poskytovania ubytovania v súkromí, kaderníctva, prekladateľstva, či skrášľovacích salónov. Väčšina živnostníkov, podnikajúcich najmä v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a služieb pri zdaňovaní svojich príjmov neuplatňuje základnú 15 percentnú sadzbu, ale od roku 2010 svoje príjmy zdaňujú len 5 percentnou sadzbou.

Čo sa týka sociálneho zabezpečenia, tak to je v porovnaní so Slovenskom nízke. Zamestnanci zo svojho príjmu odvedú odvody vo výške 9 percent (3 percentá na penzijne zabezpečenie a 6 do zdravotníctva) a zamestnávateľ za nich odvedie len 30,7 percenta. A aj to sa pred dvomi rokmi výška odvodov mierne zvýšila. Samostatne zárobkovo činné osoby zaplatia odvody vo výške 37,5 percenta z ich dosiahnutého zdaniteľného príjmu, avšak aj tie môžu byť upravené v závislosti od typu vykonávanej činnosti.

Daň z príjmov právnických osôb

Vo všeobecnosti platí, že fyzické osoby v Litve sú viac daňovo zaťažené, ako tie právnické. V 90. rokoch Litva výrazne znížila sadzbu dane z príjmov právnických osôb, z 29 percent na súčasných 15 percent. Spoločnosti s maximálne desiatimi zamestnancami a dosiahnutými zdaniteľnými príjmami nepresahujúcimi hranicu 1 000 000 LTL (290 000 eur) za rok uplatňujú pri zdanení výhodnú 5 percentnú daňovú sadzbu. Daňovo zvýhodnené sú aj spoločnosti zamestnávajúce minimálne 20 percent ťažko zdravotne postihnutých zamestnancov. Dividendy v prípade právnických osôb sú zdaňované 15 percentnou sadzbou a v prípade úrokov a licenčných poplatkov Litva uplatňuje 10 percentnú sadzbu.

Miestne dane

Litva uplatňuje daň z pozemkov, daň z nehnuteľností, ako aj daň z dedičstva a darovania. Daň z pozemkov je od roku 2012 stanovená na úroveň 1,5 percenta z katastrálnej hodnoty pôdy, avšak v tomto roku Litva plánuje zaviesť nový spôsob zdaňovania pozemkov, založený na zdaňovaní na základe trhovej hodnoty pozemkov, pričom trhová hodnota bude určená na obdobie piatich rokov. Litva tak chce predísť možným výkyvom v trhových cenách. Sadzba dane bude stanovená v rozmedzí od 0,01 až do 4 percent, pričom hlavné slovo budú mať municipality, ktoré sa stanú aj správcom dane.

Sadzba dane z nehnuteľností je stanovená v rozmedzí 0,3 až 1 percenta z hodnoty nehnuteľnosti, pričom všetky nehnuteľnosti, ktorých hodnota presahuje 1 000 000 LTL (290 000 eur) sa automaticky zdaňujú 1 percentnou sadzbou. Sadzba dane z dedičstva je 5 percent z hodnoty zdedeného majetku a 10 percent v prípade darov.

Daň z pridanej hodnoty

Litva zdaňuje tovary a služby pomerne vysokou 21 percentnou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Okrem nej uplatňuje aj dve znížené sadzby, na úrovni 9 a 5 percent. Najnižšou 5 percentnou daňou sú zdaňované farmaceutické a medicínske výrobky a 9 percentná sadzba sa využíva pri zdaňovaní kníh.

Environmentálne dane

Okrem klasických a plne harmonizovaných spotrebných daní uplatňuje Litva aj špeciálne enviro dane zo znečistenia, vybraných druhov tovarov (batérie, ortuťové výbojky) a rovnako aj enviro dane z obalov či prírodných zdrojov.

Autor (zdroj): Ing. Alena Kvačkajová, Edu