Pohľad na horiacu pec

				Slovenská železná cesta je kultúrna cesta spájajúca miesta bývalej ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov. Na území dnešného Slovenska predstavovalo baníctvo a hutníctvo významné odvetvie, ktoré znamenalo ekonomický prínos pre štátne formy na tomto území. Jeho technická a technologická úroveň bola vysoká, často boli majstrovstvo ľudí, napr. zvonolejárov, technológie a výrobné zariadenia na špici v európskom i celosvetovom meradle. Významné boli tzv. slovenské pece, vysoká pec na drevené uhlie, na koks, použitie pušného prachu pri ťažení rúd v baníctve, hámorníctvo, atď. K významným miestam na strednom Slovensku okrem Podbrezovej patril Tisovec, Pohorelá, Ľubietová, atď... Na rozhraní marca a apríla sa v neďalekom bývalom banícko-hutníckom meste Ľubietová konali po druhý raz (prvýkrát v minulom roku, keď sa úspešná tavba železa premiérovo na Slovensku podarila začiatkom decembra 2013) dva zaujímavé pokusy. Jeden zameraný na obnovu starého remesla – pálenie dreveného uhlia a súčasne sa konal aj druhý pokus, tavba železnej rudy v starej stredovekej slovanskej peci, postavenej z ľubietovského náleziska hliny. Železná ruda pochádzala výhradne z miestnych zdrojov.
Funkčný model pece

Veľmi náročná na čas bola stavba miliera na pálenie dreveného uhlia, ktorá po dohotovení bola vysoká 3 metre a mala priemer 7 metrov. Na postavenie miliera bolo potrebné asi 10 metrov kubických dreva. Horel skoro 7 dní a zhruba 3 dni boli potrebné na jeho vychladnutie. Počas tohto obdobia bolo milier potrebné neustále vo dne aj v noci kontrolovať. V súčasnosti vie postup na vypálenie dreveného uhlie v Čechách asi 7 ľudí, ale len štyria sa tým zaoberajú. Na Slovensku je to dnes zabudnuté remeslo, hoci je známe, že v Čiernom Balogu sa o to viacerí pokúšajú. Stavbu miliera a celý priebeh horenia v Ľubietovej riadil rodák od Brna Dominik Talla.
Celkovo boli vykonané tri tavby železnej rudy, pričom sa pri jednej vytavila dvojkilogramová „železná huba,“ t.j. kujné vytavené železo.
Na tejto činnosti organizovanej občianskym združením LIBETHA bol hlavným odborníkom a technológom brnenský odborník Dominik Talla s miestnymi pomocníkmi. Aktívne sa podieľali na príprave a priebehu tavby aj pracovníci Železiarní Podbrezová svojimi radami a hutníckymi skúsenosťami, a pomohli sa tak vyhnúť chybám a vylepšiť použité technológie. Analýzy rudy a získaného kovu robil v metalografickom laboratóriu Ing. V. Smejkal s kolektívom spolupracovníkov.
Súčasne bol vykonaný pokus s tavbou medenej rudy - chalkopyritu, ktorá pochádzala z banskoštiavnickej oblasti - z Hodruše. Pokus nebol celkom úspešný, vytvoril sa síce tzv. kamienok, ale očakávalo sa vytavenie medi. Keďže na Slovensku, ale ani v Českej republike ešte neboli robené pokusy s tavbou medi technológiami ranného stredoveku, ani naše očakávania úspechu neboli príliš veľké.
Naposledy sa železná ruda tavila v Ľubietovej v moderných peciach na prelome 19. a 20. storočia – kronika hovorí o rokoch 1900 alebo 1908, no nami použitý spôsob tavby vracia historický čas o niekoľko storočí dozadu. Zachované záznamy hovoria o tavbách medi a železa v 14. storočí, taktiež na tie časy vylepšenými metódami ako tie, čo sme použili začiatkom apríla.
Z úspešných tavieb sa tešili všetci zúčastnení a zároveň aj vďaka peknému počasiu počas všetkých dní, to bola veľmi poučná, hoci časove aj fyzicky namáhavá akcia. Ak budete mať cestu okolo, navštívte historickú miestnosť v Obecnom úrade v Ľubietovej, v ktorej je uložený aj prvý vytavený železný bochník (český názov - železná houba) a celý rad iných zaujímavých historických a mineralogických exponátov.

Milier

Milier pred zapálením

Foto: Soňa Pupalová, OZ Libetha a V. Škultéty

Autor (zdroj): Mgr. Vladimír Škultéty