* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *

Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvať aj naša čitateľská súťaž. Dozviete sa v nej mnoho nových zaujímavostí a keď budete texty pozorne čítať, nájdete v nich aj odpoveď na otázku. Kupón si vystrihnite a vypíšte údaje, aj správnu odpoveď a do desiatich dní od vydania pošlite do redakcie. Pravidlá umožňujú použiť trikrát náhradný kupón. Na konci bude zaujímavá odmena, ktorá môže byť práve vaša.

Technológia výroby v podbrezovských železiarňach vyžadovala od začiatku kvalifikovaný prístup a preto sa príprave následníkov venovali už koncom 19. storočia. Predbežné plány potrieb kvalifikovaných robotníkov vypracoval ešte pred rokom 1840 M. Raffelsberger. Vedenie vysielalo jednotlivcov získavať skúsenosti do západných a predlitovských krajín a tí ich potom odovzdávali ďalej. Provizórnym školiacim strediskom sa stala klinčiareň v Hronci a kováčska dielňa v Podbrezovej. Prípravou robotníkov boli poverení banský radca Martin a Július Lehotský, ktorí požiadali Hornokomornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici o zriadenia učňovskej školy so sídlom v Hronci. Zo zachovaných písomností je zrejmé, že už v roku 1869 sa venovala pozornosť výchove učňov. Výučným listom, ktorý vydával Priemyselný spolok v Brezne, získal absolvent oprávnenie stať sa pomocníkom tovariša. Na základe Zákona pre vznik verejných učňovských škôl na území Slovenska č. 117/884 „sa na továrenské práce mohli využívať aj deti od 12 rokov“. Boli zaškoľované formou „technického minima“. V dôsledku hospodárskej krízy bolo prijímanie učňov pozastavené v 20. rokoch dvadsiateho storočia. V roku 1925 zanikol Priemyselný spolok v Brezne a učňovské školstvo prevzalo Živnostenské spoločenstvo, ktorého poslaním bolo odborné vzdelávanie učňov, získalo oprávnenie vykonávať učňovské a tovarišské skúšky a vydávalo výučné listy. Do Živnostenského spoločenstva vstúpili v roku 1930 aj podbrezovské železiarne, čím vznikli nové podmienky pre usporiadanie učňovských pomerov.

Dňa 12. októbra 1937 bola vytvorená Závodná učňovská škola v Podbrezovej, Banskej a hutnej účastinnej spoločnosti, so sídlom v Piesku. V tomto roku bolo prijatých 37 chlapcov pre potreby Štátnych železiarní v Podbrezovej. Výber uchádzačov o výučbu bol prísny. Záujemcovia si museli podať písomnú žiadosť o prijatie k prijímacím skúškam, ktorých absolvovanie bolo podmienkou prijatia. O skúšku sa mohli uchádzať len absolventi troch ročníkov meštianskej školy. Uchádzači absolvovali aj psychotechnickú skúšku, v ktorej boli zahrnuté kritériá na hodnotenie predstavivosti, kresliarske vlohy, manuálna zručnosť, pozornosť a pracovná presnosť. Výučba bola trojročná a záverečné skúšky absolventi vykonávali na Okresnom živnostenskom spoločenstve v Brezne. Učitelia v tomto období dostávali odmenu 20 korún za jednu vyučovaciu hodinu, triedny učiteľ paušálny jednorazový príplatok 150 korún. Učni prvého a druhého ročníka mali možnosť bývať v internáte. Vychovávateľmi boli zamestnancami železiarní a ich mesačnou odmenou za prácu bolo 100 korún a byt v domove mládeže zdarma. Učni boli ubytovaní v domove mládeže zdarma. Mali postarané aj o stravovanie a dostávali mesačnú odmenu 20 korún (I. ročník) a 50 (II. ročník). V učňovskej škole sa vyučovalo v slovenskom a nemeckom jazyku. Po skončení druhej svetovej vojny došlo k zásadným zmenám v odbornej príprave učňov. Nakoľko učňovské dielne kapacitne nestačili, začalo sa s praktickou výučbou v prevádzkarňach podniku. Až do roku 1948 vydávanie výučných listov patrilo do kompetencie Živnostenského spoločenstva v Brezne. V roku 1950 bolo otvorené Stredisko pracujúceho dorastu a Domov učňovskej mládeže v hrade v Slovenskej Ľupči, kde si Švermove železiarne pre svoju potrebu vychovávali budúcich strojných zámočníkov, sústružníkov, automechanikov, vodoinštalatérov, hutníkov a rysovačov. Učni dostávali zadarmo raz do roka pracovné a civilné ošatenie (zimný plášť, vychádzková
košeľa, čiapka, trenírky, ponožky, tepláková súprava, pracovný sveter, zimné
nohavice, tričko, poltopánky, viazanka, tenisky). Učni ubytovaní v domove učňovskej mládeže sa v popoludňajších hodinách venovali rôznej
záujmovej činnosti. Praktická výučba bola realizovaná vo výrobných prevádzkarňach Švermových železiarní. Výučba sa v Stredisku pracujúceho dorastu skončila 1. augusta 1952. V roku 1958 v zmysle legislatívy odborné učilišťa prechádzali do správy podnikov. Z uvedeného dôvodu bolo v Podbrezovej zriadené Učňovské stredisko, kde učni získavali praktické vedomosti a teoretické na Piesku (22. septembra 1959 bola uzavretá zmluva s Odborným učilišťom v Piesku o prevzatí učňov Švermovych železiarní na teoretickú výučbu).
V roku zriadenia prijali prvých 55 učňov. Prvý rok absolvovali teoretickú i praktickú výučbu pod vedením miestnych odborníkov. Odborný výcvik bol realizovaný individuálnou formou. Pracovné vedomosti a zručnosti učňom poskytovali zamestnanci podniku. Bola to veľmi obľúbená forma prípravy, pretože poskytovala bezprostredný styk učňov s výrobným procesom. Bolo to však len dočasné. 22. septembra 1959 prevzalo Odborné učilište Piesok učňov Švermovych železiarní na teoretickú výučbu. Motivujúcim prvkom vtedy bolo pre učňov vreckové v prvom ročníku 30, v druhom 40 a v treťom ročníku mohol učeň dosiahnuť už hrubý zárobok 1400 až 1600 korún. Po prvýkrát na Slovensku sa 24. júna 1961 uskutočnilo vo Švermovych železiarňach slávnostné vyradenie 48 vyučených remeselníkov medzi robotníkov. Nárast potreby odborníkov v hutníckych profesiách viedol k rozhodnutiu v roku 1976 začať s výučbou študijného odboru hutník operátor pre potreby Švermových železiarní, v SOU hutníckom v Košiciach. Neustále zvyšovanie požiadaviek prinútilo vedenie Švermovych železiarní uvažovať do budúcnosti aj v oblasti výchovy nastupujúceho dorastu a v roku 1980 sa začala na zelenej lúke v Lopeji výstavba prvej etapy nového učilišťa. Momentálne kapacity nepostačovali a tak bolo v roku 1980 zriadené Miestne odlúčené pracovisko Podbrezová pri SOU strojárskom v Piesku sídlilo v dnešnom dome športu). Do siete stredných odborných učilíšť bolo 1. septembra roku 1985 zaradené SOU hutnícke v Podbrezovej. Prvým riaditeľom učilišťa sa stal Ing. Samuel Rosiar. Učilište prvý rok sídlilo v pôvodných priestoroch bývalého miestneho odlúčeného pracoviska a 1. septembra 1986 sa presťahovalo do novovybudovaných priestorov. V prvej etape výstavby bola odovzdaná moderná škola a domov mládeže. V máji roku 1989 boli dané do užívania priestory druhej etapy výstavby – dielne, jedáleň a telocvičňa.
Rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR bolo 31. marca 1991 SOU hutnícke Podbrezová - Lopej vyčlenené zo štátneho podniku Švermove železiarne a 1.
apríla sa stalo samostatnou príspevkovou organizáciou. Došlo k podstatným zmenám v zabezpečovaní žiakov. Prevádzkovú prax však zabezpečovalo učilište vo výrobných prevádzkarňach Švermovych železiarní. V rámci racionalizačných opatrení bolo 1. júla 1996 pričlenené k SOU hutníckemu SOU strojárske Piesok. Dievčenská škola, ktorá sídlila v priestoroch SOU hutníckeho a bola jeho súčasťou, bola odčlenená ako samostatný právny subjekt a presťahovaná do uvoľnených priestorov v Piesku. V roku 1998 uzavrelo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky so Železiarňami Podbrezová a.s. zmluvu o dočasnom užívaní hnuteľného a nehnuteľného majetku SOU hutníckeho pre potreby akciovej spoločnosti na dobu neurčitú. Dňa 1. júla 2002 sa zriaďovateľom SOU hutníckeho v zmysle Zákona 416/2001 Z. z. stal Banskobystrický samosprávny kraj, ktorému Železiarne Podbrezová predložili „Projekt transformácie SOU hutníckeho na Súkromné stredné odborné učilište hutnícke ŽP a. s. “ Na druhýkrát, na zasadnutí Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja bol v auguste roku 2003 Projekt transformácie ... schválený.
Školským rokom 2003/2004 sa výchova hutníckeho dorastu dostala plne do rúk ŽP a. s. Prvý deň školského roka bol zároveň dňom otvorenia Súkromného stredného odborného učilišťa hutníckeho Železiarní Podbrezová.

Kedy sa v Podbrezovej uskutočnilo prvé vyradenie učňov?

Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová