Cestné komunikácie sú v súčasnosti objektom našej každodennej potreby. Jazdíme po nich do práce, do školy, za oddychom. Berieme ich ako samozrejmosť a väčšina z nás si ani neuvedomuje ich význam. Pritom niektoré cesty majú bohaté a zaujímavé dejiny.
Do kategórie ciest so zaujímavou minulosťou môžeme zaradiť aj cestu z Pohronskej Polhory do Tisovca. Keď cez víkend vycestujete za oddychom na salaš v horskom sedle Zbojská, či už oddychujete pri dobrom tradičnom jedle, alebo na túre v okolitej prírode, dozviete sa aj o nebezpečných časoch v 18. storočí, kedy v tejto oblasti okrádal pocestných zbojník Jakub Surovec. Nie je tomu celkom tak. Dnes už len málokto vie, že súčasná cesta, ktorá vedie z Pohronskej Polhory cez Zbojskú do Tisovca v časoch Jakuba Surovca neexistovala. Bola využívaná tzv. stará cesta, ktorá obchádzala horské sedlo Zbojská. Viedla od Polhory dolinou potoka Svetlá, cez vrch Diel, ktorý zároveň tvoril hranicu Zvolenskej a Gemer - Malohontskej župy. Vyúsťovala na mieste Pod Dielom, kde sa v smere od Zbojskej na Tisovec nachádza druhý železničný viadukt. Cesta, vedúca hlbokými lesmi, bola mimoriadne nebezpečná. V roku 1837 o nej cestovateľ Ján Čaplovič napísal „...spomeňte na úsek...z Brezna cez Polhoru po Tisovec... Keď si spomeniete na tieto, a im podobné cesty, prejdú vám po chrbte zimomriavky od hrôzy z nebezpečenstva. Sú to síce romantické kraje, avšak ak naplno nezapojíte všetkých päť zmyslov a ihneď nespozorniete, môžete si tu najromantickejším spôsobom na svete vykrútiť krk.“
Napriek nebezpečenstvu bol na ceste čulý ruch. Z územia dnešného Maďarska boli po nej prevážané najmä potraviny. Naopak, na juh sa vyvážali po ceste najmä výrobky železiarskeho priemyslu a výrobky z dreva. Na oddych a občerstvenie furmanov a pocestných slúžili hostince na mieste dnešnej Pohronskej Polhory a na mieste Pod Dielom. Jakuba Surovca chytili práve v krčme na Polhore v roku 1740.
Do vybudovania ozubnicovej železnice z Tisovca do Polhory v roku 1896 bola cesta kľúčovou aj pre fungovanie štátnych železiarní v Podbrezovej. Prebiehal po nej na vozoch prevoz materiálu a tovarov medzi vysokou pecou v Tisovci, ako súčasťou štátneho železiarskeho komplexu a železiarňami pod Brezovou a v Hronci. Cesta bola pre furmanov náročná a trvala niekoľko hodín. Vozovka mala len štrkový povrch, prudké stúpania a nebezpečné zákruty.
(Informácie pochádzajú z práce „Cesta Tisovec-Polhora“ od autora článku. S prácou sa umiestnil na 1. mieste ŠVOČ 2014 na katedre histórie FF UKF v Nitre.)






Autor (zdroj): Bc. Michal Ďurčo