|
Komáre, ako vysoko obťažujúci hmyz, nám znepríjemňujú život každý rok, hlavne však v teple a vlhku, a aj po takom počasí, aké sme zažívali ešte nedávno. Slabá zima umožnila prežiť omnoho väčšej populácii tohto obťažujúceho a nepríjemného hmyzu, navyše mnohé oblasti Slovenska zažili v máji tohto roku rozsiahle povodne. Horúčavy, ktoré prišli naraz, opätovne nahrávajú množeniu tohto hmyzu, takže jeho nepríjemný piskľavý zvuk v týchto dňoch už počujeme častejšie, ako by sme chceli.
| | Ako sa proti tomuto hmyzu štandardne chrániť? Podľa vedúcej Odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), v týchto dňoch so stúpajúcimi teplotami a vlhkom z búrkových dažďov, sa vytvárajú ideálne podmienky na rozmnožovanie a plodenie ďalších generácií komárov. Keď sa voda zohreje na požadovanú teplotu, z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré hneď smerujú k hladine, aby sa prvýkrát nadýchli. Rýchlosť vývoja larvy závisí od teploty vody. K rýchlemu premnoženiu komárov dochádza práve vtedy, keď záplavy vystrieda náhle a výrazné oteplenie. K rýchlemu premnoženiu komárov dochádza práve vtedy, keď záplavy vystrieda náhle a výrazné oteplenie. Larva sa následne zakuklí a po 2 – 3 dňoch, keď kukla praskne, na hladinu sa vynorí dospelý jedinec. Do hodiny sa vydáva za potravou, ktorou je na začiatku jeho života nektár rastlín. |
Keď sa prvýkrát nasýti, samička dostane chuť na iný druh obživy - na krv. Tento cyklus od vajíčka po dospelého komára trvá v našich podmienkach spravidla dva až tri týždne, pričom teplé letné počasie ho môže ešte urýchliť. „Krv nám pijú iba samičky, ale skôr ako urobia prvý štípanec, dochádza k spáreniu so samčekom. Krv pre ne predstavuje bohatý zdroj bielkovín, ktoré potrebujú na dozretie vajíčka. Jedna samička je schopná vyprodukovať za život až 2 000 ďalších komárov. Niektoré druhy kladú vajíčka v zhlukoch na hladinu, ďalšie na hladinu jednotlivo, iné ich zas lepia na spodné strany plávajúcej vegetácie a pod. Spoločnou črtou všetkých komárov je, že vajíčka kladú do vody a najlepšia je stojatá,“ popisuje genézu vývoja tohto obťažujúceho hmyzu MUDr. Avdičová. Liahniskami sú okrem stojatých vôd, mokradí, jazier, či lužných lesov a území v okolí pomaly tečúcich potokov, aj dutiny stromov s dažďovou vodou, v mlákach po daždi, vyjazdených koľajách po ťažkých mechanizmoch, aj znečistené okolie ľudských sídiel - vyhodené pneumatiky, vyhodené prázdne obaly od konzerv a pod. Preto by mali ľudia viac hľadieť na ochranu životného prostredia. Môžeme pomôcť veľmi jednoducho - nebudeme vyhadzovať tento odpad v prírode, ale umiestime ho do nádob, určených na tento účel. Môžeme tiež zarovnávať vyhĺbeniny v pôde, mláky a všetky miesta, kde by samička potenciálne mohla naklásť vajíčka.
Ľudia, ktorí majú v anamnéze alergiu, by sa mali vystríhať pobytu na miestach s výskytom komárov, a ak je pobyt nevyhnutný, mali by používať vhodné oblečenie. Ďalšou možnosťou je používať repelenty a postreky tela či odevu niekoľkokrát denne opakovať. „Okrem poštípania, nepríjemného svrbenia, pálenia, vyrážok, môžu komáre prenášať aj niektoré prenosné ochorenia. Našťastie, v našich oblastiach sa choroby, ktoré prenáša komár, nevyskytujú. Je pravda, že jeden druh komára, vyskytujúci sa na území Slovenska (druh Anopheles) sa podieľa na šírení malárie, tá sa však u nás už mnoho rokov nevyskytuje. Ničenie tohto hmyzu sa teda nedeje preto, že by sme chceli zabrániť prenosu chorôb, ale hlavne preto, že ich uštipnutie je rizikom pre alergikov a že je to mimoriadne obťažujúci hmyz. WHO je však opatrná a vydala aktuálne letáky, upozorňujúce na nebezpečenstvo uštipnutia komármi, ale aj pieskovými muchami a kliešťami. Najzávažnejší je fakt, že ročne na choroby, šírené týmto hmyzom a ďalšími vektormi, umrie vo svete milión ľudí a viac ako polovica ľudstva je nimi ohrozená, a to je dôležité vedieť pre cestovateľov,“ konštatuje MUDr. Avdičová. Proti niektorým nákazám prenášaným komármi existuje totiž účinné očkovanie alebo vhodný profylaktický liek.
| |