Turecko Osem žiakov spolu s učiteľkami sa 22. až 28. apríla zúčastnilo výmenného pobytu v Turecku. Cesta bola pre nás dlhá a pre niektorých aj únavná, no myslím si, že to všetko stálo za to. V utorok sme odišli na letisko do Viedne, odkiaľ sme leteli do Istanbulu a ďalej do Izmiru. Na naše zdesenie nám meškal let, a preto sme nestihli lietadlo do tejto konečnej destinácie. Našťastie nás preradili na neskorší let. Okolo pol jedenástej sme sa konečne dostali do Izmiru, kde nás privítali a zobrali si nás k sebe domov. Zvítanie bolo veľmi príjemné a plné smiechu. Hneď na druhý deň sa začal náš program. Ráno sme sa všetci stretli v škole, potom sme si šli pozrieť štadión v Buci, kde prebiehal deň detí. Po vystúpení nasledoval obed v neďalekej škole a v jej priestoroch sme sa učili pieseň „MOJA KRAJINA“ v štyroch jazykoch – slovensky, anglicky, turecky a francúzsky. Nasledoval program podľa vlastného výberu - niekto nakupoval, niekto oddychoval a niekto zase behal po meste a prezeral si ho. Na druhý deň bola na programe návšteva školy, kde sme absolvovali aj prvé dve hodiny. Bolo to zaujímavé, aspoň pre mňa. Nerozumela som ničomu, ale viem, že to bola hodina matematiky. Navštívili sme dokonca aj starostu mesta, ktorému sme v mene našej školy odovzdali darček zo Slovenska. Bol milý a takisto dal darčeky aj on nám. Prvá polovica dňa ubehla ako voda. V pláne sme mali aj návštevu Archeologického múzea a Hodín na veži (Clock Tover). Pozreli sme si dokonca aj nákupné centrum a more. Dni nám ubiehali ako voda a nadišiel piatok s celodenným výletom do Efezu. Toto staroveké mesto nás vítalo nielen krásou, ale aj slnečným horúcim počasím. Po dvojhodinovej prechádzke po pamiatkach sme nasadli do autobusu a nastalo to, na čo sme všetci čakali - more. Bolo teplo a príjemne, hneď sme všetci vbehli do morských vĺn, dokonca aj oblečení. Všetkých nás kvalitne spálilo, ale to nám neprekážalo.
V sobotu bola na programe ZOO. Takú krásnu som ešte nevidela. Toľko druhov zvierat v dokonale vytvorenom prostredí, plnom zelene, trávy a stromov. Škoda len, že v ten deň bolo veľmi horúco a zvieratká boli ukryté v tieni. Jedine medveď sa kúpal, ako na kúpalisku. Každý sa chcel vyfotiť so zvieratkami a každý chcel ísť niekam inam. Preto sme sa dohodli, že sa neskôr stretneme pred východom. Nasledovala návšteva nákupného centra, kde sa mi veľmi páčilo.
Predposledný deň pred odletom sme šli na piknik k tisícročnému stromu. Bol veľký a samá diera. Počula som, že v nich niekedy žili ľudia, preto boli tie diery zabetónované. Posledný deň sme si užili, ako to len šlo. Kopec zábavy a smiechu. Večer bol ale smutný. Rozlúčili sme sa s rodinami, pobalili a v pondelok ráno sme odišli na letisko. Plakali sme všetci, niet sa čomu čudovať, boli sme spolu 24 hodín počas šiestich dní a zvykli sme si na seba. Ale verím, že sa s nimi uvidíme čoskoro, pri ich návšteve u nás.

Španielsko

Španielske mesto Mondéjar s bohatou kultúrou a tradíciami, sa stalo na štyri dni domovom pre dve študentky a dve učiteľky Súkromného gymnázia Železiarne Podbrezová. A čo všetko sme tam zažili? V priebehu celého nášho pobytu sme mali možnosť spoznávať španielsku kultúru, históriu a tradície. Navštívili sme kostol Santa María Magdalena, Ermite de Pierre a zrúcaniny kláštora Saint Antoine. V prvý deň sme ochutnali aj skvelé španielske špeciality, ktoré pre nás pripravili rodičia študentov. Nasledujúci deň bola na programe návšteva veľkolepého turistického mesta Toledo, ktorého krása a obdivuhodné pamiatky nás ihneď uchvátili. Po celodennom výlete sme spolu s našimi španielskymi študentmi pripravovali slovenské špeciality a odniesli ich do školy. Každá krajina sa tam prezentovala svojím vlastným, tradičným jedlom, ktoré sme mohli ochutnať. Ďalší deň sa niesol v duchu hudby. Nahrávali sme španielsku pieseň „Son mis amigos“, pri ktorej sme zažili veľa zábavy. Neskôr sme sa presunuli na predstavenie flamenga. Posledný deň, ktorý sme prežili v Mondéjari, sme zakončili multikultúrnym programom a návštevou Pastrany. Každý deň sa nám krajina prezentovala niečím zo svojej kultúry, domova a tradícií. V našom programe nechýbali slovenské ľudové piesne, tance, zvyky a samozrejme všetky krásy našej malebnej krajiny. Multikultúrny deň vyvrcholil predstavením španielskych žiakov a študentov a neskôr aj spoločnými piesňami - Óda na radosť a Imagine, ktoré sme si všetci spolu nacvičili. Nasledovala dlho očakávaná cesta do Madridu, kde sme po ubytovaní, prežili posledné chvíle v Španielsku. Obrovské, preplnené mesto plné kultúrnych pamiatok a zaujímavých ľudí sme si ihneď obľúbili. V posledný deň sa nám odtiaľ ťažko odchádzalo, ale o to viac sme sa tešili späť na Slovensko. Bol to príjemný týždeň plný nových skúseností a zážitkov.


Autor (zdroj): v texte