Vydať sa na cestu za poznaním, rozšíriť si svoj obzor a všeobecný prehľad. Okoreniť si posledné dni v škole pred odchodom na prázdniny štipkou histórie a kultúry. Mať viac zážitkov, spomienok, utužiť školský kolektív a zistiť, kto sú to vlastne „Mantáci“. To sú dôvody, prečo sme aj my, žiaci Súkromného gymnázia ŽP a Súkromnej strednej odbornej školy hutníckej ŽP, spolu s našimi pani učiteľkami vycestovali 16. júna na exkurziu do malého mestečka Medzev na východe Slovenska. Mesto, ležiace v doline riečky Bodvy, je známe nielen svojou 600-ročnou tradíciou hámorníctva, ale aj tým, že bolo založené nemeckými kolonistami, ktorých do krajiny po tatárskych vpádoch pozval vtedajší kráľ Belo IV. Je to mesto, v ktorom ešte v súčasnosti žijú Nemci, tzv. „Mantáci“. Avšak toto slovo tu ľudia vôbec nevnímajú negatívne. V pôvodných tradičných rodinách sa ešte dodnes hovorí nemčinou – „mantáčtinou“ a hlavne staršia generácia je na to veľmi hrdá. Naším prvým cieľom bola národná kultúrna pamiatka „Šugov hámor“ v Šugovskej doline. Tu sme mali možnosť obdivovať atraktívnu a doslova majstrovskú prácu pôvodného pracovníka tohto hámru, ktorý nám ukázal výrobu rýľa pomocou sily pudiacej vodu. Po tomto zážitku sme sa presunuli do centra Medzeva, do „Múzea kinematografie rodiny Schusterovej“, kde sme sa preniesli do sveta kinematografickej a zobrazovacej techniky, ktorú získal náš bývalý prezident Rudolf Schuster vlastným zberom, darom alebo kúpou. Po obedňajšej prestávke nás čakalo nebo plné hviezd. Vo „Hvezdárni a Planetáriu“ sme sa pokochali súhvezdiami a slnkom, a dozvedeli sme sa o nich nové informácie. Vypočuli sme si aj zaujímavú prednášku o „letoch do vesmíru.“

Aká by to bola návšteva Medzeva, keby sme si nevypočuli pravú „mantáčtinu“? Miestny pamätník Walter Bistika nám ju predstavil formou hádaniek a medzevskej legendy o drakovi. A ako vlastne vzniklo pomenovanie „Manták“? Podľa slov pána Bistika sa starší hámorníci, ktorí pracovali pri hlučnom buchare, slabšie počuli a pri predaji svojich výrobkov na trhoch sa kupujúceho pýtali: „Bós mónta?“, po nemecky „Was meint er?“ – „Čo tým myslel?“ A tak vzniklo aj pomenovanie „Manták“.
Našou poslednou zastávkou bola „Galerie Café“, kde sme si pochutnali na domácich zákuskoch, horúcej čokoláde alebo na iných nápojoch a pozreli sme si aktuálnu výstavu. Nakoniec sme sa ešte všetci odfotili pri „Kostole narodenia Panny Márie“ a unavení, ale zato plní zážitkov, sme sa pobrali späť domov. Výlet bol pre nás veľmi zaujímavý, poučný a obohacujúci. Ďakujeme našej pani sprievodkyni Oľge Ballaschovej, ktorá nás počas dňa sprevádzala, ako aj našim pani učiteľkám.

Autor (zdroj): Súkromné školy