 |
Bulharský cár Ferdinand pochádzal z rodu Sachsen – Coburg – Gotha. Ferdinand Georg Coburg sa oženil s Máriou Antoniou Koháry, dcérou uhorského šľachtica a týmto sobášom sa stal najbohatším uhorským magnátom. Okrem iného zdedil aj komplex železiarskych podnikov na Horehroní. Rodina Coburgovcov rozšírila a modernizovala železiarsku výrobu tak, že už v polovici 19. storočia sa železiarne stali významným výrobcom tyčového železa, plechu a iného valcovaného materiálu v Uhorsku. Okrem Pohorelej bola výroba koncentrovaná do ďalších lokalít, ako Valkovňa, Závadka nad Hronom, Zlatno, Červená Skala... Niektoré nerentabilné výroby boli koncom 19. storočia zrušené. Coburgovci vlastnili komplex vyše sto rokov, zákonom o pozemkovej reforme prešiel do majetku ČSR a pod tlakom silnej konkurencie postupne zanikol.
Cár Ferdinand mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, kde trávil veľa času a vybudoval si tu svoje sídla, ktoré sa zachovali dodnes. Na Horehroní začal na začiatku 20. storočia budovať veľkolepý murovaný zámok, ktorého výstavba bola v roku 1918 prerušená (dokončený bol pre účely zdravotníckeho zariadenia až neskôr), postavil si tu však poľovnícky zámoček, kde chodil s rodinou na poľovačky.
Druhým Coburgom na bulharskom cárskom tróne bol Boris, ktorý predčasne zomrel a jeho nástupcom sa stal jeho šesťročný syn Simeon. V jeho mene vládla regentská vláda tri roky. Po zrušení monarchie rezignoval na trón. S matkou a sestrami odišli do exilu do Španielska. Tu vyštudoval, oženil sa a mal štyroch synov a jednu dcéru. Simoneova cárska história mala jedinečné pokračovanie po polstoročí. Ako jediný bývalý monarcha sa stal premiérom v republikánskom štáte. Vystupoval pod menom Simeon Saskoburgotski. Počas jeho pôsobenia v pozícii premiéra sa Bulharsko rýchlo modernizovalo a europanizovalo, vstúpilo do NATO a neskôr do Európskej únie. Slovensko navštívil ako bulharský premiér už v roku 2002.
| |
