Dňa 7. júla 2014 v dopoludňajších hodinách bol slávnostne otvorený medzinárodný kongres CMME 2014 (kolokvium metalurgie a hutníckeho inžinierstva). Na päťdňový kongres prijalo pozvanie okolo 50 hostí v zastúpení rôznych krajín sveta. V úvode prítomných prišiel pozdraviť aj predseda Predstavenstva ŽP Ing. Vladimír Soták a člen predstavenstva Ing. Vladimír Zvarík. Organizátorom tohto stretnutia odborníkov vedy a techniky bola Technická univerzita Košice, Hutnícka fakulta, Katedra tvárnenia kovov, spolu so Železiarňami Podbrezová.

ýskum, vývoj a inovácie - to sú oblasti, aj v čase hospodárskej krízy považované za východiskové. Zákazníci totiž preferujú inovácie a tie sú zdrojom získavania konkurenčných výhod firiem a napomáhajú diverzifikácii trhu. ýskum, vývoj a inovácie - to sú oblasti,

Profesora Ing. Tibora Kvačkaja, CSc., vedúceho Katedry tvárnenia kovov, sme sa opýtali: Pán profesor, toto medzinárodné stretnutie bolo poznamenané významnými výročiami. Prezradíte nám o aké jubileá šlo? -Kongres bol organizovaný pri príležitosti dvoch významných výročí. Prvým je dvadsať rokov od založenia časopisu ACTA METALLURGICA SLOVACA, ktorý vydáva Technická univerzita - Hutnícka fakulta, v spolupráci s Ústavom materiálového výskumu SAV v Košiciach a Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR. Je to vedecký časopis registrovaný v databáze SCOPUS (sleduje vyše pätnásťtisíc vedeckých a odborných časopisov zo štyritisíc vydavateľstiev z celého sveta - pozn. red.).

Pri tejto príležitosti sme si pripomenuli aj druhé jubileum, štyridsiate výročie založenia Katedry tvárnenia kovov na Hutníckej fakulte v Košiciach.

Ako hodnotíte priebeh?

-Nešlo o konferenciu orientovanú do klasickej formy, kde sa účastníci môžu prihlásiť. Všetky prednášky boli „vyzvané“ a vymieňali sme si skúsenosti s odborníkmi z Taiwanu, Japonska, Brazílie, Poľska, Slovinska, Rumunska, Talianska a Českej republiky. Účasť na kolokvium prijali aj zástupcovia významných výrobno-obchodných hutníckych spoločností, ŽP Podbrezová a.s., U. S. Steel Košice s.r.o., Mincovňa Kremnica š.p., Sapa Profily a.s., Miba Sinter Slovakia s.r.o.

Hovoríte o štyridsaťročnom jubileu Katedry tvárnenia kovov na Hutníckej fakulte. Prezradíte nám, koľko rokov ju vediete vy?

-Nepretržite dvadsaťtri rokov.

Dosť na porovnávanie. Čo sa za tie roky zmenilo?

-Zmenilo sa veru veľa. Jednak na katedre sú už iní ľudia, z hľadiska vedy a poznania som otočil celý priebeh – v minulosti sme sa orientovali na riešenie problémov technologickej praxe, vzhľadom k tomu, že došlo v tejto oblasti k určitej konverzii a preskupeniu niektorých zásadných postojov, ostatných pätnásť rokov sa zaoberáme intenzívne základným výskumom situovaným do nových akostí a technológií pre ocele a neželezné kovy. Robíme intenzívne plastické deformácie pre tvorbu nanorozmerných štruktúr v kovových materiáloch a celú plejádu ďalších významných aktivít v oblasti výskumu. Nevynechávame ani spoluprácu s výrobnou sférou.

A študenti? Povráva sa, že ich úroveň z roka na rok klesá. Ako je to u vás?

-Budem veľmi úprimný. Jednak klesá počet záujemcov o technické študijné zameranie, ale žiaľ, aj kvalita študentov z pohľadu vzdelania rapídne poklesla. Ak by som mal porovnávať dnešných študentov s nami po skončení hutníckeho štúdia (aj členov TOP manažmentu ŽP), som veľmi skeptický a nemôžem vyjadriť, že dosahujú našu úroveň.

A výskum?

-Som presvedčený, že na univerzitách, ako aj v ústavoch SAV, sa robí dnes vedecký výskum na špičkovej úrovni. Musím konštatovať, že aj naša katedra „hrá ligu“ na medzinárodnej vedeckej úrovni. Výsledky pracovníkov katedry prezentujeme na významných medzinárodných vedeckých fórach. Minulý rok sme prijali pozvanie s dvomi vyzvanými prednáškami na najväčšiu vedeckú konferenciu v oblasti materiálov, THERMEC 2013, kde sme prezentovali prednášky zamerané na transformáciu štruktúr kovových materiálov z mikro do nanorozmernej oblasti, ako aj kovové materiály spracované práškovou metalurgiou.

O vede a výskume sa v ostatnom čase veľa hovorí. Čo myslíte, čo by mal štát urobiť v tomto smere?

-V prvom rade znížiť počty ľudí v agentúrach, ktorí nás byrokraticky terorizujú a pripraviť mäkšie ekonomické prostredie pre vedu a výskum. Ak sa udeje to, čo parlament sľubuje, že podniky, ktoré budú spolupracovať s vedecko- pedagogickými, resp. vedeckými inštitúciami, si budú môcť odpočítať parciálnu čiastku situovanú do výskumu z daní, určite to prinesie lepšiu komunikáciu medzi vedeckou a priemyselnou sférou.

Autor (zdroj): Mgr.Oľga Kleinová