~ Jedálne lístky ...
Články z čísla: 15/2014 | |
PDF verzia |
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: [Železiarne Podbrezová a.s.]
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Veľká čitateľská súťaž k sedemdesiatemu roku vydávania našich novín
Súťažný text č. 12. Od otvorenia prevádzky úzkorozchodnej závodnej železnice, jedinej v širokom – ďalekom okolí, spájajúcej závod v Podbrezovej so starým závodom v Hronci, uplynie 25. septembra 135 rokov. Pri pátraní po lokomotívach, s ktorými sa vtedy jazdilo, objavil sa výrobca lokomotív firma Kachelmann a syn, Vyhne. Malá strojáreň, ktorá vznikla na základe stredovekého hámra, v júli 1878 získala v silnej konkurencii so známymi výrobcami lokomotív ponuku podbrezovských železiarní na dodávky lokomotív pre závodnú železnicu. Kuriozitou spojenou s prvými „Kachelmannkami, vyrobenými pre Podbrezovú, bola ich doprava do Podbrezovej. Normálnorozchodná trať vtedy končila v Banskej Bystrici a strojáreň vo Vyhniach nemala vlečku k štátnej železnici. Dve sedemtonové lokomotívy preto z výrobného závodu k bývalej Uhorskej severnej dráhe a z Banskej Bystrice do Podbrezovej dopravili po vtedajších cestách volskými a konskými záprahmi. Prvé vlaky z Podbrezovej do Hronca ťahali uvedené lokomotívy domácej výroby, pomenované po priekopníkoch hutníckej výroby v Uhorsku „Antal Pech“ a „Antal Kerpely“. V roku 1884 pribudla ďalšia „Kachelmannka“ pomenovaná „Vaykay Karoly“. S novovybudovanou železničnou traťou do Podbrezovej bol závod spojený vlečkou. Jej obsluhu až do začiatku 20. storočia zabezpečovala štátna dráha. Pre dopravu železa z Tisovca už od roku 1896 boli obidve miesta spojené železnicou s ozubenými úsekmi, na ktorých jazdili vtedy najväčšie ozubnicové lokomotívy sveta, dodané rakúskou lokomotívkou vo Floridsdorfe. V úseku Podbrezová – Chvatimech viedla vtedy nová železnica paralelne s pôvodnou, úzkorozchodnou závodnou železnicou. Jubileum otvorenia úzkorozchodnej železnice je rovnakým jubileom výroby prvej parnej lokomotívy na území bývalého Česko - Slovenska. Lokomotíva vyrobená v roku 1902. Na snímke v popredí opravárenská čata – záber z 50 – tych rokov minulého storočia. Foto: Archív HM ŽP Na prelome rokov 1970 - 80 vrcholil zánik prevádzky parných rušňov na tratiach Československej dopravy. Na priemyselných i lesných železniciach sa začali objavovať sporadicky hlasy i snahy o fyzické zachovanie vyraďovaných parných rušňov pred ich zošrotovaním, ako vzácnych a technicky unikátnych pamiatok. Počas ďalšieho desaťročia sa sformovala okolo 2-3 jednotlivcov skupina amatérskych nadšencov z celej republiky, ktorí prejavovali veľký záujem o záchranu vyradených parných rušňov normálneho rozchodu i úzkorozchodných. V podbrezovských železiarňach prevádzkovala koľajová doprava parnú trakciu do roku 1984. A tak začali pracovníci vnútropodnikovej dopravy spolupracovať s nadšencami, ako pracovníci Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, ktorým patrí železnička Kysuckého skanzenu, pracovníkmi Pamätníka železničnej dopravy na Slovensku, Slovenského poľnohospodárskeho múzea a v neposlednom rade aj s rozrastajúcim sa strediskom Čiernohronskej železničky v Čiernom Balogu. Doslova sizyfovská práca zanietených ľudí, bojujúca s byrokratickou mašinériou a likvidomániou už vyradených lesných a priemyselných železníc a k nim prináležiacich parných rušňov, vozňov i ďalšieho zariadenia, začala postupne zaznamenávať úspechy. Nepochybne aj vďaka pochopeniu tých, ktorí videli zmysel tejto činnosti. Stará Kachelmannka – jedna z prvých v podbrezovských železiarňach. Zo strojární Vyhne boli dodané spolu štyri. Foto: archív HM ŽP V podbrezovských železiarňach boli v tom čase vykonané stredné a generálne opravy parných rušňov – v roku 1978 úzkorozchodného parného rušňa pre Kysucký skanzen, v roku 1981 oprava normálnorozchodného parného rušňa radu 310.433 a v roku 1984 radu 422. 0108 pre Pamätník železničnej dopravy na Slovensku. V rokoch 1987 – 1990 postupne boli opravené tri úzkorozchodné parné rušne pre SPM Nitra Agrokomplex, v roku 1990 opravili úzkorozchodný parný rušeň pre Čiernohronskú železničku Čierny Balog. Naši dopraváci pri tejto práci dokázali svoju vysokú odbornú úroveň a remeselné majstrovstvo. Následné využívanie a prevádzkovanie úzkorozchodných parných a motorových rušňov potvrdilo prezieravosť otcov myšlienky ich záchrany. Medzi zanietencov z radov zamestnancov Železiarní Podbrezová, ktorí sa zaslúžili o záchranu parných rušňov patril nesporne Miko Koričanský. O. Kleinová Zdroj: Ing. K. Zeithammer, Podbrezovan 1986, Otázka 12. kola: Kedy zanikla doprava parnými rušňami v podbrezovských železiarňach?
Bude vás zaujímať: Za deň vzniku železnice na Slovensku sa považuje 21. august 1848, kedy prišiel na Slovensko, do Bratislavy, prvý parný vlak. V roku 1840 bol otvorený prvý úsek konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura. Najšpičkovejšie obdobie pre železnice nielen na Slovensku, ale aj v Európe, bolo na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy bola železnica na vrchole techniky a nebola ohrozená cestnou a inou dopravou. Na Slovensku sa podarilo zachovať 150 rušňov a vozňov. Zbierka parných lokomotív obsahuje 30 kusov, z toho je zreštaurovaná viac ako polovica, asi osem z nich jazdí.
| ||||