* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *

Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvať aj naša čitateľská súťaž. Dozviete sa v nej mnoho nových zaujímavostí a keď budete texty pozorne čítať, nájdete v nich aj odpoveď na otázku. Kupón si vystrihnite a vypíšte údaje, aj správnu odpoveď a do desiatich dní od vydania pošlite do redakcie. Pravidlá umožňujú použiť trikrát náhradný kupón. Na konci bude zaujímavá odmena, ktorá môže byť práve vaša.

Súťažný text č. 12.

Od otvorenia prevádzky úzkorozchodnej závodnej železnice, jedinej v širokom – ďalekom okolí, spájajúcej závod v Podbrezovej so starým závodom v Hronci, uplynie 25. septembra 135 rokov. Pri pátraní po lokomotívach, s ktorými sa vtedy jazdilo, objavil sa výrobca lokomotív firma Kachelmann a syn, Vyhne. Malá strojáreň, ktorá vznikla na základe stredovekého hámra, v júli 1878 získala v silnej konkurencii so známymi výrobcami lokomotív ponuku podbrezovských železiarní na dodávky lokomotív pre závodnú železnicu. Kuriozitou spojenou s prvými „Kachelmannkami, vyrobenými pre Podbrezovú, bola ich doprava do Podbrezovej. Normálnorozchodná trať vtedy končila v Banskej Bystrici a strojáreň vo Vyhniach nemala vlečku k štátnej železnici. Dve sedemtonové lokomotívy preto z výrobného závodu k bývalej Uhorskej severnej dráhe a z Banskej Bystrice do Podbrezovej dopravili po vtedajších cestách volskými a konskými záprahmi. Prvé vlaky z Podbrezovej do Hronca ťahali uvedené lokomotívy domácej výroby, pomenované po priekopníkoch hutníckej výroby v Uhorsku „Antal Pech“ a „Antal Kerpely“. V roku 1884 pribudla ďalšia „Kachelmannka“ pomenovaná „Vaykay Karoly“. S novovybudovanou železničnou traťou do Podbrezovej bol závod spojený vlečkou. Jej obsluhu až do začiatku 20. storočia zabezpečovala štátna dráha. Pre dopravu železa z Tisovca už od roku 1896 boli obidve miesta spojené železnicou s ozubenými úsekmi, na ktorých jazdili vtedy najväčšie ozubnicové lokomotívy sveta, dodané rakúskou lokomotívkou vo Floridsdorfe. V úseku Podbrezová – Chvatimech viedla vtedy nová železnica paralelne s pôvodnou, úzkorozchodnou závodnou železnicou. Jubileum otvorenia úzkorozchodnej železnice je rovnakým jubileom výroby prvej parnej lokomotívy na území bývalého Česko - Slovenska.

Na prelome rokov 1970 - 80 vrcholil zánik prevádzky parných rušňov na tratiach Československej dopravy. Na priemyselných i lesných železniciach sa začali objavovať sporadicky hlasy i snahy o fyzické zachovanie vyraďovaných parných rušňov pred ich zošrotovaním, ako vzácnych a technicky unikátnych pamiatok.

Počas ďalšieho desaťročia sa sformovala okolo 2-3 jednotlivcov skupina amatérskych nadšencov z celej republiky, ktorí prejavovali veľký záujem o záchranu vyradených parných rušňov normálneho rozchodu i úzkorozchodných. V podbrezovských železiarňach prevádzkovala koľajová doprava parnú trakciu do roku 1984. A tak začali pracovníci vnútropodnikovej dopravy spolupracovať s nadšencami, ako pracovníci Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, ktorým patrí železnička Kysuckého skanzenu, pracovníkmi Pamätníka železničnej dopravy na Slovensku, Slovenského poľnohospodárskeho múzea a v neposlednom rade aj s rozrastajúcim sa strediskom Čiernohronskej železničky v Čiernom Balogu. Doslova sizyfovská práca zanietených ľudí, bojujúca s byrokratickou mašinériou a likvidomániou už vyradených lesných a priemyselných železníc a k nim prináležiacich parných rušňov, vozňov i ďalšieho zariadenia, začala postupne zaznamenávať úspechy. Nepochybne aj vďaka pochopeniu tých, ktorí videli zmysel tejto činnosti.

V podbrezovských železiarňach boli v tom čase vykonané stredné a generálne opravy parných rušňov – v roku 1978 úzkorozchodného parného rušňa pre Kysucký skanzen, v roku 1981 oprava normálnorozchodného parného rušňa radu 310.433 a v roku 1984 radu 422. 0108 pre Pamätník železničnej dopravy na Slovensku. V rokoch 1987 – 1990 postupne boli opravené tri úzkorozchodné parné rušne pre SPM Nitra Agrokomplex, v roku 1990 opravili úzkorozchodný parný rušeň pre Čiernohronskú železničku Čierny Balog.

Naši dopraváci pri tejto práci dokázali svoju vysokú odbornú úroveň a remeselné majstrovstvo. Následné využívanie a prevádzkovanie úzkorozchodných parných a motorových rušňov potvrdilo prezieravosť otcov myšlienky ich záchrany. Medzi zanietencov z radov zamestnancov Železiarní Podbrezová, ktorí sa zaslúžili o záchranu parných rušňov patril nesporne Miko Koričanský.

O. Kleinová

Zdroj: Ing. K. Zeithammer, Podbrezovan 1986,

Otázka 12. kola:

Kedy zanikla doprava parnými rušňami v podbrezovských železiarňach?

Bude vás zaujímať:

Za deň vzniku železnice na Slovensku sa považuje 21. august 1848, kedy prišiel na Slovensko, do Bratislavy, prvý parný vlak. V roku 1840 bol otvorený prvý úsek konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura. Najšpičkovejšie obdobie pre železnice nielen na Slovensku, ale aj v Európe, bolo na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy bola železnica na vrchole techniky a nebola ohrozená cestnou a inou dopravou. Na Slovensku sa podarilo zachovať 150 rušňov a vozňov. Zbierka parných lokomotív obsahuje 30 kusov, z toho je zreštaurovaná viac ako polovica, asi osem z nich jazdí.

Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová