20.7.2023 11:01:53
Veľká čitateľská súťaž k sedemdesiatemu roku vydávania našich novín
* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *




Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvať aj naša čitateľská súťaž. Dozviete sa v nej mnoho nových zaujímavostí a keď budete texty pozorne čítať, nájdete v nich aj odpoveď na otázku. Kupón si vystrihnite a vypíšte údaje, aj správnu odpoveď a do desiatich dní od vydania pošlite do redakcie. Pravidlá umožňujú použiť trikrát náhradný kupón. Na konci bude zaujímavá odmena, ktorá môže byť práve vaša.



Súťažný text č. 13.

Železiarne boli postavené v 19. storočí v lokalite, v ktorej priamo nesídlilo pôvodné obyvateľstvo. Do nových domov a hromadných ubytovní sa nasťahovali ľudia z blízkeho i ďalekého okolia, začali vytvárať novú komunitu, závislú od železiarní. V Hroneckom komplexe pracovalo veľa prisťahovalcov nemeckej národnosti a preto aj veľa nemeckých odborných výrazov prešlo do slovenskej hovorovej reči. Keďže za rakúsko – uhorskej monarchie bola úradná reč maďarská, odrazil sa aj vplyv maďarčiny a vplyv cudzích jazykov sa prejavil aj v hovorovej slovenčine. Vznikli tak slová, ako šalanda, šiklov, halov či planier a tie tu zostali dodnes.

Slovo „šalanda“ predstavuje budovu pre hromadné ubytovanie robotníkov a vzniklo spojením saal – sála, dvorana a Landaufenthalt – pobyt na vidieku, do jedného slova saallanda, naši predkovia vytvorili z toho slovo šalanda.

Podbrezovským slovom „šiklov“ sa vo všeobecnosti vyjadruje časť vrchu Brezová, kde bola pôvodne vybudovaná pozemná lanová dráha na vývoz trosky a ďalších odpadov zo železiarní (po 90. rokoch prevádzky bola 1. októbra 1966 odstavená). Ide o maďarský pôvod slova „sikló“, ktoré znamená šikmý výťah, pozemnú lanovku. Slovo šiklov v žiadnom prípade nenahrádza geografické pomenovanie vrchu Brezová, ale týka sa len dopravného zariadenia. A tak pomenovanie Šiklov nemá žiadne opodstatnenie. Halda je založená na západnom výbežku vrchu Brezová.
Pamätníci označujú isté miesto vo fabrike „halov“. Toto slovo má maďarský pôvod a v slovenskej hovorovej reči znamená prístrešok, stanovište posunovačov a výhybkárov. Podnikovú železničnú sieť tvorili normálnorozchodné a úzkorozchodné koľaje s veľkým množstvom výhybiek, čo si vyžiadalo vytvorenie stanovišťa pre posunovačov a výhybkárov, pre ktoré sa v podbrezovskej hovorovej reči ujal názov halov. Halov bol murovaný domček s vnútornými pôdorysmi zhruba 4 metre štvorcové, v ktorom bolo nainštalované dorozumievacie zariadenie a lavičky na oddych. Z vonkajšej strany boli lavičky a stojany na prenosné zarážky pre zastavenie posunujúceho sa vagóna. Hlavný halov stál v tesnej blízkosti terajšieho čela budovy ŽP Bezpečnostné služby. Asi 80 metrov od halova juhozápadne stála pôvodná výhrevňa lokomotív s vonkajšími zásobníkmi čierneho uhlia a vodnou napájacou stanicou parných lokomotív.

Podbrezovské slovo „planier“ súvisí so začiatkom výstavby železiarní a má nemecký pôvod. Zatiaľ, čo sa výstavba priemyselných objektov aj s robotníckymi ubytovňami – šalandami – sústredila v blízkosti toku Hrona a vtedajšej miestnej cesty, bytové domy pre podúradníkov a majstrov boli vybudované nad cestou vo východných svahoch vrchu Brezová. Aby sa tento zámer mohol uskutočniť, bolo nutné vo svahovitom teréne vybudovať zárezy a plošiny na výstavbu domov.

Pre zrovnanie povrchu terénu sa používa v nemčine slovo „planier“ a keďže bolo potrebné pripraviť a upraviť povrch v dvoch polohách, vznikol horný a dolný planier. Na dolnom planieri bolo vybudovaných v súvislosti s výstavbou pudlovní a valcovne štrnásť domov a na hornom planieri štyri domy. Na dolnom planieri sú v súčasnosti sústredené energetické prevádzky (kyslikáreň, elektrické rozvodne, kompenzačná stanica a dielne vodárov).

Starší obyvatelia Podbrezovej si možno pamätajú aj bežne používaný názov „šťamproch“, ktoré pôvod pochádza z nemeckého jazyka a v 20. – 30. rokoch 20. storočia sa týmto slovom nazývala osada Skalica. Keďže osada vznikla v blízkosti dvoch kameňolomov, nemeckí obyvatelia ich volali „steibruch“ Slovenské obyvateľstvo názov poslovenčilo na „šťamproch“. Od slova skala, ktorá sa dobývala v kameňolomoch, bol neskôr prijatý jednoduchší názov Skalica.

Otázka 13. kola:

Kedy bola zrušená pozemná lanová dráha na vrch Brezová?





Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová