Tradične na sklonku roka, v dome kultúry sa 20. decembra zišli jubilanti, ktorí odpracovali v Železiarňach Podbrezová nepretržite 30. rokov. Za vernosť fabrike im poďakoval predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Ing. Vladimír Soták. Členovia predstavenstva odovzdali jubilantom hodinky s logom materskej firmy a popriali im veľa úspechov k ďalšej práci. Nasledovala recepcia, ktorú spestril program folklórneho súboru Partizán zo Slovenskej Ľupče, s mužskou speváckou skupinou Horehronci a ľudovou hudbou Mira Kapca. Jubilantov sme sa opýtali: Ako spomínate na svoje začiatky v Podbrezovej? Čo sa odvtedy zmenilo? A v medziľudských vzťahoch? Pýtala sa: O. Kleinová, foto: A. Nociarová

Ján MULTÁN, energetika -Ja som prišiel do Podbrezovej pred tridsiatimi rokmi z Mostárne Brezno. A práve toľko pracujem v kyslikárni. Za uvedené obdobie som zažil ešte starú technológiu, ale aj novú kyslikáreň. V tom kolektíve som azda najstarší zamestnanec, služobne, ale aj vekom. Sme dobrý kolektív, sú tam aj mladí, aj starší. Cítiť, že vývoj ide dopredu. Medziľudské vzťahy sú u nás vždy rovnaké.

Igor Zajak, doprava -Prišiel som do železiarní ako učeň, vyučil som sa za mechanika opravára. Na prax sme chodili do fabriky, tak som tu ostal aj pracovať. Roky ušli a ja dnes môžem povedať len toľko, že vývoj nepochybne napreduje, ale všetci sa kdesi veľmi ponáhľame a zabúdame už na staré dobré medziľudské vzťahy.

Juraj Schmidt, oceliareň -Od začiatku pracujem v oceliarni. Prišiel som tam ako vyučenec z Košíc, kde som sa učil za hutníka operátora pre Podbrezovú. Trochu som to už poznal, pretože štvrtý rok som už praxoval v Podbrezovej. Čo sa týka vývoja, to, o čom sme voľakedy len fantazírovali, je dnes realitou. K medziľudským vzťahom na našom pracovisku nemôžem povedať nič kritické, my sme dobrý kolektív. Celkove sa však veľmi tieto vzťahy zmenili. Asi tým, že ľudia strácajú istoty.

Milan KRAMLA, valcovňa rúr -Celých tridsať rokov pracujem vo valcovni rúr. Je to neporovnateľné so začiatkami, vývoj napreduje. Keď tak porovnávam medziľudské vzťahy, určite sa aj tie menia, žiaľ k horšiemu. Dnes sa ľudia viac uzatvárajú do seba, akoby si strážili svoje istoty.

Milan Jančiar, valcovńa rúr -Robil som predtým na píle na Štiavničke odtiaľ som nastúpil na základnú vojenskú službu a po vojne som nastúpil už do Podbrezovej. Bolo to 1. apríla 1983. Bolo to iné, hodne sa toho zmenilo. A vzťahy medzi ľuďmi? Myslím, že tie sú stále rovnaké...

Jana Štábelová, valcovńa rúr -Začínala som na dvojke v úpravni a po materskej dovolenke som nastúpila do valcovne rúr. Bolo to zhruba pred sedemnástimi rokmi. No ja som žeriavnička, takže môžem konštatovať, že ten vývoj určite napreduje. V porovnaní s mojimi začiatkami na žeriave, dnes sú to určite výkonnejšie zariadenia, ale aj obsluha je náročnejšia. Nemyslím si, že sa medziľudské vzťahy nejako menia, aj v minulosti boli ľudia rôzni, aj dobrí, aj zlí a tak je to dodnes. Mrzí ma, že niektorým chýba tolerantnosť voči spolupracovníkom.

Zuzana Kováčová odbor technického a investičného rozvoja -Moje prvé kroky po vstupných formalitách viedli do valcovne rúr. Zostala som tam len tri mesiace a potom, možno to bola náhoda alebo asi viac šťastie, som dostala pracovné zaradenie v odbore kontroly ako referent pre technické normy. Technický a technologický vývoj ide dopredu a to sa odzrkadlilo aj na novej výstavbe a rekonštrukciách technických a výrobných zariadení. Splnenie požiadaviek stanovených normami, technickými špecifikáciami a predpismi je v každej dobe alfou a omegou. Medziľudské vzťahy - či sa zmenili? Ani nie, len sme teraz tu a v tejto dobe, aj keby boli podmienky rovnaké, človek sa za tridsať rokov trošku zmení, bude mať iné priority v rebríčku hodnôt. Ja ale musím povedať, že vo svojom živote som mala šťastie (a dúfam, že odo mňa neodíde) na spolupracovníkov v oddelení Tvtei, sú to ľudia s veľkým Č. Nemôžeme byť všetci kamaráti, ale vzájomný rešpekt je prvým krokom, aby sme dosiahli vo vzťahoch na pracovisku hoci len obyčajný štandard.

Anna PANČÍKOVÁ, ťaháreň rúr -Už tridsať rokov som v ťahárni rúr. Sú tam aj pracoviská, kde nie je automatika, ale sú aj strediská, ktoré sú zmodernizované, počítače sa menia, technika sa neustále vyvíja. A čo sa týka medziľudských vzťahov, jednoznačne boli v minulosti ľudia družnejší. My sme na pracovisku dobrý kolektív, aj sa stretávame raz za rok na guľáši a raz za rok na koniec roka, ale voľakedy sme boli ucelenejší kolektív. Možno to robí tá neistota v celom štáte.

Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová