SERIÁL O KVALITE

Kvalita, to je aspekt, ktorý sa skloňuje v každodennom živote. Od nej totiž závisí aj náš úspech. Ing. Václav Kortán, špecialista systému riadenia kvality, pripravil sériu článkov na túto tému.

Dôležitú skupinou predstavuje sedem základných nástrojov manažmentu kvality, ktoré boli rozvinuté v Japonsku, hlavne K. Ishikawom a W. E. Demingom. Používajú sa najmä pri riešení problémov operatívneho riadenia kvality a v procese neustáleho zlepšovania kvality. Sedem základných nástrojov manažmentu kvality tvorí - vývojový diagram, diagram príčin a následkov, formulár pre zber údajov, Paretov diagram, histogram, bodový diagram a regulačný diagram.
Vývojový (postupový) diagram graficky zobrazuje postupnosť a vzájomnú nadväznosť všetkých krokov určitého procesu. Môže zobrazovať nielen existujúci, ale aj navrhovaný proces, čo prispieva k jeho lepšiemu chápaniu a pracovníkom umožňuje pochopiť ich postavenie v procese. Pri vytváraní vývojového diagramu je používaná zavedená grafická symbolika, tvorená presne definovanými značkami, ktoré majú svoj jednoznačný význam (sémantiku) a pravidlá, ako ich používať vo vzájomnej súvislosti (gramatika) Na spracovávaní vývojového diagramu by sa mali zúčastniť všetci zamestnanci, ktorí sú zapojení do procesu, ktorý je predmetom riešenia. Zároveň sa odporúča pri jeho tvorbe využiť zásady tímovej práce. Pre jeho správne zostavenie je veľmi dôležitá voľba otázok.
Diagram príčin a následkov (známy aj ako Ishikawov diagram, resp. Diagram rybacej kosti) predstavuje grafický, ale z nášho pohľadu hlavne analytický nástroj, pretože sa používa na analýzu všetkých možných príčin, z ktorých problém - t.j. následok, v organizácii vznikol, resp. by mohol vzniknúť. Z tohto pohľadu predstavuje prostriedok, ako systémovo riešiť problémy. Spracovanie diagramu príčin a následkov je jednoduché, logické a ľahko pochopiteľné. Nielenže do riešenia problému umožňuje zapojiť široký okruh zamestnancov, ale odporúča tímovú prácu a využitie brainstormingu, prostredníctvom ktorého následne prináša nové, netradičné riešenia. Zostavenie diagramu príčin a následkov sa začína vymedzením problému. Nasleduje analýza všetkých možných príčin daného problému na postupne rastúcej úrovni podrobnosti. Táto dekompozícia príčin na čiastkové kategórie by mala byť realizovaná dovtedy, kým nie sú odhalené všetky koreňové príčiny problému.
Formulár pre zber údajov (označovaný aj ako kontrolný list, resp. kontrolný formulár), ako z názvu vyplýva, slúži na systematické zhromažďovanie údajov relevantných v manažérstve kvality. Zhromaždené údaje sú základným východiskom pre hodnotenie procesu a pre určenie možností ďalšieho zlepšovania. Pred samotným zberom údajov je samozrejme nevyhnutné rozhodnúť, resp. naplánovať, aké informácie potrebujeme získať, tzn. na zber akých údajov upriamime pozornosť. V tom nám môžu byť nápomocné napr. závery, ku ktorým dospejeme vypracovaním diagramu príčin a následkov. Musíme si uvedomiť, že vypovedacia schopnosť zhromažďovaných informácií závisí nielen od počtu získaných údajov, ale predovšetkým od vhodne zvolených sledovaných parametrov. Formuláre pre zber údajov musia byť zrozumiteľné, prehľadné a musia obsahovať všetky dôležité identifikačné znaky podmienok, za akých boli získané. Identifikačnými znakmi, v závislosti od druhu zhromažďovaných údajov, resp. druhu procesu, za ktorý sa údaje zhromažďujú, môžu byť: dátum, čas, pracovisko, meno zamestnanca, ktorý údaje zaznamenal, použitá meracia metóda, resp. spôsob získania údajov, druh meracieho zariadenia, identifikácia sledovanej výrobnej dávky, parametre výroby a pod. Zmysel zaznamenávania aj identifikačných znakov spočíva v tom, že môžu slúžiť ako kritériá stratifikácie zhromaždených údajov, t.j. triedenia údajov podľa určitých hľadísk s cieľom získať homogénne údaje pre ďalšie hodnotenie.
Paretov diagram umožňuje stanoviť priority riešenia problémov tak, aby bol
dosiahnutý maximálny efekt účelným využitím zdrojov, tzn. efektívnym spôsobom.
Pomenovanie tohto nástroja manažérstva kvality bolo odvodené od mena talianskeho
ekonóma V. Pareta, ktorý sa zaoberal rozdelením bohatstva v spoločnosti a zistil, že 80 percent bohatstva vlastní 20 percent obyvateľstva. Na základe tohto tvrdenia neskôr J. M. Juran zovšeobecnil rozdelenie na oblasť manažérstva kvality a označil ho ako tzv. Paretov princíp (známy aj ako Paretov zákon, resp. pravidlo 80/20), ktorý hovorí, že 80 – 95 percent problémov s kvalitou je spôsobených malým počtom príčin (5 – 20 percent) z ich celkového počtu. Tento malý počet príčin označil ako „životne dôležitú menšinu“, ktorej je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, dôkladne ju analyzovať a odstrániť, resp. minimalizovať jej pôsobenie. Zvyšnú časť príčin (80 – 95 percent) nazval spočiatku „triviálnou väčšinou“, neskôr „užitočnou väčšinou“ Paretova analýza sa považuje za techniku neustáleho zlepšovania, ktorá využíva Paretov diagram v procese riešenia problémov, s cieľom stanoviť priority. Realizuje sa na základe konštrukcie Paretovho diagramu a následného uplatnenia Paretovho princípu. Cieľom analýzy je identifikovať a oddeliť podstatné faktory, tzn. práve tie príčiny, ktoré sa v najväčšej miere podieľajú na vzniku problému.
Histogram je stĺpcový diagram znázorňujúci rozdelenie početnosti hodnôt vo vhodne zvolených intervaloch. Považuje sa za základný grafický nástroj hodnotenia získaných údajov, ktoré sú zaznamenávané napr. vo formulári pre zber údajov. Dôležité je upozorniť, že zostrojenie histogramu má zmysel až od určitého počtu získaných údajov (minimálne asi 30 hodnôt). Podkladom pre zostavenie histogramu je tabuľka intervalového rozdelenia početnosti hodnôt. Počet intervalov je možné vypočítať podľa stanovených matematických vzťahov. Ak sa vytvorí príliš málo intervalov, získaný histogram nebude mať vypovedaciu schopnosť o charaktere rozdelenia hodnôt. Naopak, ak sa vytvorí príliš veľa intervalov, histogram bude veľmi členitý a jeho využiteľnosť pre ďalšiu analýzu údajov bude nízka. Šírka každého jedného intervalu toho istého histogramu musí byt konštantná. Pomocou histogramu sú spracovávané údaje získané pomocou formulára pre zber údajov. Histogram dáva len hrubú predstavu o sledovanom znaku kvality. Je preto potrebné, aby hranice intervalov boli stanovené čo najpresnejšie, resp. presnejšie, ako získané hodnoty, aby sa nestalo, že niektorá z hodnôt by sa rovnala hranici intervalu. Vhodnou hranicou môže byt aritmetický priemer dvoch po sebe idúcich nameraných hodnôt
Bodový (korelačný) diagram je grafickou metódou slúžiacou na zobrazenie vzájomnej závislosti (korelácie) dvoch veličín. V oblasti kvality je obyčajne využívaná takzvaná párová korelácia (porovnávanie dvoch parametrov kvality). Rozmiestnenie bodov v diagrame, ktoré odpovedajú jednotlivým dvojiciam hodnôt príslušných premenných, charakterizuje smer, tvar a mieru tesnosti závislosti medzi sledovanými premennými. Pomocou bodového diagramu je možné posudzovať napríklad vzájomnú súvislosť medzi dvoma znakmi kvality výrobku, súvislosti medzi určitým znakom kvality výrobku a jednotlivými parametrami procesu a posudzovať, ako zistené údaje zodpovedajú referenčným hodnotám. Základná podmienka pre uplatnenie tejto metódy je kvantifikácia sledovaných veličín.
Regulačný diagram je základným grafickým nástrojom štatistickej regulácie procesov a slúži na zaznamenávanie dohodnutých charakteristík produktov, zistených výberovou kontrolou v stanovených intervaloch. Sledovanie premenlivosti procesu a identifikovanie neobvyklých vplyvov, ktoré je potrebné eliminovať, slúži na udržanie požadovanej kvality produktov a umožňuje odlíšiť variabilitu procesu vyvolanú vymeniteľnými (zvláštnymi) príčinami od variability vyvolanej náhodnými príčinami. Regulačný diagram zároveň umožňuje predvídať pôsobenie významného vplyvu a vykonať príslušné korekčné opatrenia skôr, ako dôjde k vzniku nekvality. Podkladom pre zostrojenie regulačného diagramu je formulár pre zber údajov (kontrolný list).





Autor (zdroj): Ing. Václav Kortán